Európa nie je pripravená na energetickú krízu, ak Izrael zaútočí na iránsky ropný priemysel.
V ropnom poli na iránskom ostrove Kharg dochádza k spaľovaniu nechceného zemného plynu. Medzitým má Európa rozmary o slnku a vetre. (Foto Kaveh Kazemi/Getty Images)
Svet sa opäť ocitá na pokraji obnovenej energetickej krízy a Európa sa opäť javí ako nedostatočne pripravená. Ak sa Izrael rozhodne zaútočiť na iránsky ropný priemysel, bude takmer nemožné vyhnúť sa prudkému nárastu cien energií – najmä ropy. Faktom je, že Európska únia spotrebuje približne 11 percent svetovej ropy a 8 percent zemného plynu, pričom produkuje len 0,5 percenta ropy a 0,9 percenta ropy. Akýkoľvek požiar, ktorý zvýši medzinárodné ceny energie, tvrdo zasiahne EÚ.
Na druhej strane Atlantiku stoja Spojené štáty americké ako najväčší svetový výrobca energie a poľnohospodárstva, ktorý svojim odvetviam poskytuje konkurenčnú výhodu a bezpečnosť, ktorej sa európske krajiny snažia vyrovnať. Táto výhoda nie je len kvantitatívna; symbolizuje kultúru inovácie, ktorá prekvitá v krajine nezaťaženej nadmernou reguláciou. V ostrom protiklade k tomu európske spoločnosti, najmä v automobilovom sektore, sa ocitajú dusené byrokraciou a prudko rastúcimi nákladmi na energiu – náklady sú také vysoké, že ikonickí výrobcovia ako Volkswagen teraz po prvý raz vo svojej 87-ročnej histórii uvažujú o zatvorení svojich tovární v Nemecku. .
Posun k elektrickým vozidlám spočiatku zvestoval vlnu optimizmu. Stimuly zatraktívnili elektromobily, no s ubúdajúcou podporou vlády klesal aj záujem spotrebiteľov. Poučenie je jasné: ekonomická životaschopnosť musí sprevádzať ambície. Ak prechod na obnoviteľné technológie nezohľadňuje realitu trhu alebo potreby spotrebiteľov, riskuje, že sa stane drahým neúspechom.
Čo sa ešte viac vynára, je objavenie sa čínskej zdatnosti vo výrobe. V priebehu rokov Čína odborne kultivovala prostredie, ktoré prispieva k technologickému pokroku. Tým, že lákal západné spoločnosti na výrobu v rámci svojich hraníc, absorboval neoceniteľné odborné znalosti. Čínski výrobcovia dnes predbiehajú svojich európskych náprotivkov, pokiaľ ide o efektivitu, náklady a kvalitu pri výrobe elektrických vozidiel a solárnych panelov. Namiesto toho, aby zaujala konkurenčný postoj s cieľom získať späť stratenú pôdu, Európa stagnuje pod regulačným zaťažením, ktoré bráni inováciám.
Byrokratické bludisko vytvorené Európskou úniou predstavuje neústupnú prekážku prispôsobivosti. Na rozdiel od Spojených štátov – kde decentralizovaný federálny systém umožňuje štátom otáčať sa a rýchlo reagovať na zmeny na trhu – rigidné európske predpisy často uväznia spoločnosti v labyrinte s niekoľkými únikovými cestami. Nešťastný dôsledok: podniky zvažujú možnosť premiestniť prevádzky na miesta, ako sú USA alebo Čína, kde sú regulačné rámce priaznivejšie pre rast.
K zmätku prispieva aj chybná európska energetická stratégia, ktorá sa vo veľkej miere opiera o obnoviteľné zdroje, ako je vietor a slnko, čo často vedie k nespoľahlivým dodávkam energie. Návrh na kolísanie cien elektriny, pretože závisia od poveternostných podmienok, dokazuje hlboké odpojenie od praktických potrieb priemyselných odvetví, ktoré musia fungovať predvídateľne. Takéto absurdné návrhy naznačujú systémové zlyhania v hospodárení s energiou, ktoré hrozia, že privedú viac podnikov do náručia regiónov, ktoré prijímajú zdravé a konzistentné politiky.
Keď sa pozrieme do minulosti, je zvláštne byť svedkom toho, ako Európa neustále sľubuje svetlú budúcnosť poháňanú výlučne obnoviteľnými zdrojmi energie, a to aj napriek desaťročiam experimentovania, ktoré prinieslo len malý hmatateľný úspech. Záväzok k tomuto chybnému energetickému prechodu evokuje znepokojujúce podobnosti s minulými neúspešnými ideológiami – nádejný prísľub, ktorý sa nikdy nenaplnil.
Povzbudzujúce je, že nedávne regionálne voľby v Nemecku naznačujú potenciálny posun v politickej dynamike – príležitosť pre zdravý rozum vrátiť sa k verejnému rozhodovaniu, keď občania čelia drsnej realite nepraktickej zelenej agendy. Ako tlak narastá, príťažlivosť zelených politík môže nakoniec upadnúť v prospech pragmatickejších, ekonomicky životaschopných prístupov.
Širšie dôsledky po pandémii COVID-19 však zostávajú znepokojujúce. Reakcie vlády na zdravotnú krízu podporili rozsiahlu nedôveru medzi občanmi a vytvorili úrodnú pôdu pre populistické hnutia, ktoré využívajú ich sťažnosti. Keď lídri uprednostňujú dodržiavanie predpisov pred skutočným verejným záujmom, riskujú, že si odcudzia práve tých ľudí, ktorým slúžia.
V tomto kľúčovom momente musí Európa čeliť naliehavej potrebe prehodnotiť svoj prístup k energetike a priemyslu. Naliehavosť vytvárania praktických riešení, ktoré zahŕňajú inovácie, namiesto toho, aby pokračovali cestou regulačného presahu, nemožno preceňovať. Ak tak neurobíte, môže to nielen narušiť hospodársku stabilitu, ale aj ohroziť pozíciu Európy na čoraz konkurenčnejšom globálnom trhu.
Vo svete, ktorý vyžaduje spoľahlivú a cenovo dostupnú energiu, si Európa nemôže dovoliť byť rukojemníkom zastaraných regulačných rámcov. Namiesto toho musí prijať budúcnosť zakorenenú v inteligentných politikách, ktoré skôr oslobodia, než obmedzia jeho pracovitého ducha. Nastal čas skutočného vedenia – takého, ktoré uprednostňuje pragmatizmus pred ideológiou. Osud hospodárskej budúcnosti Európy visí na vlásku.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.