EKONOMICKÝ RAST SLOVENSKA NEMÔŽE BYŤ POSTAVENÝ NA ZBROJÁRSKOM PRIEMYSLE

Robert Fico a jeho družina sa po trojročnom mierovom intermezze v opozícii vracajú k obhajobe a výraznej podpore zbrojárskeho priemyslu. Po návšteve Južnej Kórey premiér vyhlásil, že sa dohodli na spoločnej výrobe zbraní. Kórejská republika sa stala po USA, Francúzsku a Rusku štvrtým najväčším exportérom zbraní na svete. Ak sa dá o niekom povedať, že zarába na ukrajinskom konflikte, tak je to práve Južná Kórea. Jej zbrojovky nestíhajú vyrábať, za posledné dva roky zvýšili predaj zbraní o 200 percent. Hoci sa Soul hneď od začiatku vojny postavil na stranu Ukrajiny, napriek tlaku Západu jej odmieta posielať zbrane. Predáva ich však iným európskym krajinám, ktoré po tom, čo dodali zbrane kyjevskému režimu, potrebujú doplniť vlastné sklady. Podobne sa správame aj my. Hoci Ficova vláda oficiálne razí heslo „ani náboj Ukrajine“, z verejne dostupných zdrojov Európskeho štatistického úradu sa dá zistiť, že Slovensko od nástupu Smeru, Hlasu a SNS k moci vyviezlo na Ukrajinu zbrane, muníciu a ďalší vojenský materiál za viac ako 112 miliónov eur.

Robert Fico bol priam posadnutý posilňovaním zbrojárskeho priemyslu už od začiatku svojho nástupu k moci. Začiatkom mája 2007 po svojom stretnutí s Vladimírom Putinom v Kremli vyhlásil: „Vláda, ktorej som predsedom, sa nebojí výroby zbraní na Slovensku. Už sa nemôže zopakovať situácia zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď nám niekto zakazoval vyrábať zbrane z dôvodu ochrany ľudských práv.“ Podobne sa vyjadril aj sa summite EÚ 20. decembra 2013: „Zisťujeme, že výroba zbraní je jednou z významných častí hospodárskeho rastu.“ V júli 2016 reagoval na obvinenia britského denníka The Guardian, že Slovensko schválilo diskrétny predaj zbraní do krajín Blízkeho východu, ktoré dodávali vojenský materiál Sýrii či Jemenu, pričom tisícky útočných pušiek sa dostali aj do rúk teroristických skupín ako napríklad Islamský štát, takto: „Vláda ani jej predseda nezodpovedajú za to, ak sa niekde v zahraničí objavia zbrane zo Slovenska. Ja toto vôbec nevnímam ako niečo nemorálne a odmietam, aby som bol spájaný s terorizmom. Zbraň je normálny biznisový produkt. Keď nepredáme my, predá niekto iný, ale potom neplačte, že naši ľudia prichádzajú o robotu. Ja som s tým nikdy nemal problém.“

V máji tohto roku spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom na návšteve Azerbajdžanu ohlásil dohodu o vybudovaní tovární na zbrane, vďaka ktorým tam podľa nich zavládne mier. „Spolupráca vo vojenskej oblasti je myšlienka, ktorá musí byť atraktívna pre každého,“ vyhlásil premiér Fico. V Baku dohodol predaj húfnic a munície autoritatívnemu režimu, ktorý len krátko predtým vojensky rozdrvil odpor v najstaršej kresťanskej krajine Arménsku, pričom viac ako stotisíc ľudí muselo ujsť z Náhorného Karabachu, ktorý ovládli jednotky azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. „Spolupráca v zbrojárskom priemysle je výhodná pre Slovensko a do vnútorných záležitostí inej krajiny ma nič nie je,“ cynicky reagoval premiér na výhrady, hoci vojna Azerbajdžanu s Arménskom nebola žiadnou „vnútornou záležitosťou“, ale medzinárodným konfliktom, v ktorom Ficova vláda pomáhala islamskej republike. Svoj obrat k militarizmu dovŕšila vládna koalícia začiatkom tohto roka novelou kompetenčného zákona, ktorou odobrala ministerstvu zahraničných vecí možnosť zablokovať vývoz zbraní do rizikovej krajiny.

Argument o tom, že výroba zbraní zabezpečí Slovensku hospodársky rast a nové pracovné miesta a že ak nebudeme predávať zbrane my, budú ich predávať iní, opakovali Robert Fico s Robertom Kaliňákom aj po návrate z Južnej Kórey. V prvom rade, to naozaj chceme postaviť budúcnosť Slovenska a rast jeho ekonomiky na zbrojárstve? Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová nedávno kritizovala skutočnosť, že konsolidačné opatrenia vlády neobsahujú žiadne prorastové impulzy, bez ktorých budeme po šetrení ešte viac zaostávať. Ale spoliehať sa pri rozvoji ekonomiky v 21. storočí na zbrane? To je uvažovanie nejakej diktátorskej krajiny rovníkovej Afriky z minulého storočia, nie vyspelého európskeho štátu. Takto mohol prosperovať jedine fašistický Slovenský štát založený na vojnovej republike. Nostalgia za naším zbrojárskym priemyslom z komunistického režimu tiež zabúda na to, že tento sektor sa mohol rozvíjať len v podmienkach studenej vojny a po uvoľnení medzinárodného napätia ho čakala krutá konverzia. To chce Ficova vláda riskovať, že sa Slovensko opäť položí na lopatky po ďalšej vlne odzbrojovania?

Zvlášť som neuviedol na prvom mieste morálne dôvody, lebo viem, že táto garnitúra na ne nepočúva, ale musím ich aspoň spomenúť. Argumentovať v prípade zbraní, že ak nepredáme my, predajú iní, je niečo podobné ako tvrdiť to o drogách. Medzinárodný obchod so zbraňami je u mňa z morálneho hľadiska na rovnakej úrovni ako obchod s drogami. Ak minister Kaliňák tvrdí, že zbrane majú pridanú hodnotu, tak ja upozorňujem, že tou pridanou hodnotou je smrť. Pre Slovensko by bolo bezpečnejšie, stabilnejšie a udržateľnejšie, keby svoju ekonomiku postavilo na inováciách, na investíciách do vedy a výskumu, na zelenom cestovnom ruchu a adaptácii na sociálne, klimatické a technologické výzvy 21. storočia. Keby sme vybudovali modernú spoločnosť s vyspelým školstvom, zdravotníctvom a kultúrou. Ale stanoviť si ako prioritu „byť lídrom v zbrojárskom priemysle“?

Presne pred týždňom Kongres USA hlasoval o poskytnutí 886 miliárd dolárov Pentagonu. Senátor Bernie Sander vyzval na odmietnutie tejto sumy a vysvetlil svoje dôvody, prečo nemôže podporiť takýto masívny dar pre vojensko-priemyselný komplex. Poukázal na naliehavé domáce problémy, ktorých riešenie by malo dostať prednosť pred výdavkami na zbrojenie: starostlivosť o zdravie, vzdelávanie a bývanie, podpora chorých, starých a detí, adaptácia na klimatické zmeny. Sanders pripomenul, že každý rok zvádza Kongres urputné boje o všetky možné veci, no iba na jednej sa dokážu zhodnúť všetci: viac peňazí pre Pentagon. Sanders kritizoval, že vládnuce elity tvrdia, že nemajú dosť peňazí na to, aby každému poskytli zdravotnú starostlivosť, no zároveň zasypávajú armádu ďalšími a ďalšími zbytočnými.miliardami. Preto predložil pozmeňujúci návrh na zníženie vojenských výdavkov o 10 percent. Pridalo sa k nemu iba desať senátorov.

V reakcii na to ľavicový Jacobin magazine napísal, že hlasovať proti zvýšeným výdavkom na zbrojenie by sa malo očakávať od všetkých ľavicových politikov. Koľko ľavicových politikov, ktorí by sa tomu vzopreli, sa však nájde v slovenskom parlamente? Sú tam vôbec nejakí? V dnešný Medzinárodný deň nenásilia apelujem na všetkých, aby sa vrátili k tomu, čo sľubovali svojim voličom a nehazardovali s budúcnosťou Slovenska podporou zbrojenia, vojen a násilia. Toto nemôže byť prioritou ľudí dobrej vôle.

Eduard Chmelár