Michal Zoldy: STRETNUTIE S AMERICKÝM VEĽVYSLANCOM…..PREČO NIE?

Michal Zoldy: STRETNUTIE S AMERICKÝM VEĽVYSLANCOM…..PREČO NIE?

Michal Zoldy: STRETNUTIE S AMERICKÝM VEĽVYSLANCOM…..PREČO NIE? 620 330 Mr Hyde

Poslanec Hlasu Samuel Migaľ sa pred pár dňami stretol s americkým veľvyslancom na Slovensku Gautamom A Runom. Mali spolu priateľský plodný rozhovor, ako o tom informoval samotný Migaľ na svojej stránke, aj s fotografiou, ako býva zvykom, pri podaní rúk s širokými úsmevmi.

Prečo nie? Veľvyslanci sú vo všeobecnosti na to, aby sa s nimi ľudia v krajine ich pôsobenia, vrátane domácich politikov, stretali. Tým skôr, že americká ambasáda v Bratislave je už celé roky totálne izolovaná, obohnaná plotom a strážená ako pevnosť tak hermeticky, že ani myš tade neprebehne. Musí to byť pochmúrne a deprimujúce sedieť na takom veľvyslanectve a dívať sa z okien sivej budovy v strede mesta von na svet spoza mohutného plota.

Aj ja som mal možnosť hovoriť s americkými diplomatmi na Slovensku pri rôznych príležitostiach, a dokonca urobiť aj exkluzívny rozhovor s prvým americkým veľvyslancom na Slovensku Theodorom E Russellom pre slovenský cudzojazyčný časopis EUROPA VINCET. Je to už dávno a odvtedy sa všeličo zmenilo – napríklad aj to, že do tej budovy už len tak ľahko nevstúpiš a na námestí pred veľvyslanectvom sa za tie roky uskutočnili verejné občianske protesty proti politike USA Na tie sú americkí veľvyslanci na celom svete zvyknutí.

To, že sa Samuel Migaľ stretol s veľvyslancom Runom nie je nič neobvyklé, otázkou je o čom všetkom spolu hovorili, a hlavne čo veľvyslancovi Migaľ povedal lebo zo správy, ktorú uverejnil sme sa veľa konkrétneho nedozvedeli, okrem obvyklých fráz o našom spojenectve v NATO, o spoločnej vízii budúcnosti Európy, spoločnej túžbe po mieri a o „význame tretieho sektoru pre rozvoj demokratickej spoločnosti“.

S americkým veľvyslancom by sa dalo hovoriť o všeličom, napríklad aj o chronicky známom zasahovaní Washingtonu do vnútorných záležitostí iných štátov, o škandalóznom odpočúvaní francúzskych a nemeckých (bohvie či nie aj slovenských) predstaviteľov, skladaní ukrajinskej vlády Viktóriou Nulandovou a veľvyslancom Pyattom po telefóne, o miliónoch dolárov pre Martina Šimečku od Soroša na boj proti slovenskej vláde v druhej polovici deväťdesiatych rokov, o tom kto a prečo vyhodil do povetria plynovod Nord Stream, o tom čo vlastne Amerika zamýšľa urobiť s Európskou úniou, o vojne v Iraku a milióne mŕtvych Iračanov v dôsledku americkej invázie a samozrejme aj o tom ako, prečo a načo Amerika podporuje tretí sektor na Slovensku, hoci Slovensko sa do vnútorných záležitostí Ameriky absolútne nemieša a nechodíme tam radiť ako by si mali obyvatelia USA urobiť poriadok s ich vládou. Slovko dve by sa dalo prehodiť aj o totálne neobjektívnom spôsobe, akým americká tlač celé roky informuje o Slovensku. Bolo by toho veľa a pospomínať by sa dalo všeličo, samozrejme pri všetkej úcte a rešpekte. Okrem iného aj o tom, že sme sa tu v roku 1989 zbavili diktatúry, aby sme o sebe rozhodovali slobodne my sami bez akéhokoľvek zasahovania do našich vnútorných záležitostí zvonku, ale hlavne nie na to, aby tu jedna diktatúra vystriedala druhú a sprznila pri tom našu kultúru vnucovaním spôsobu života a myslenia, aké tu nemá tradíciu a je pre našu spoločnosť škodlivé. Určite by som sa odvážil hovoriť aj o tom, ako sa americký veľvyslanec v Maďarsku správa a ako tam nepatrične vystupuje voči maďarskej vláde. Na záver by som sa poďakoval za americký záujem o to, aby sme nakupovali drahý americký plyn z lodných tankerov, ale ubezpečil by som hosťa, že nie sme blázni, aby sme dali prednosť drahému plynu z USA ak máme desiatky rokov dobré skúsenosti s cenovo vyhovujúcim dovozom plynu, ropy, železnej rudy a jadrového materiálu z Ruska.

O všeličom by sa samozrejme dalo hovoriť, nakoniec aj Robert Fico sa tiež rozprával nielen s americkým veľvyslancom, takže ak má niekto záujem vypočuť si stanoviská z našej strany, prečo nie? Ide len o to kto ich prezentuje, aké tie naše stanoviská a názory sú, a hlavne či sú skutočne naše vlastné, alebo sme postupne dotláčaní do stanovísk a názorov, ktoré nám môžu byť škodlivé iba preto, aby sme si vyslúžili niečiu pochvalu. Lebo ak by to bolo tak, potom celá tá snaha o suverénny a nezávislý štát od roku 1993 bola vlastne zbytočná. Migaľ mal jedinečnú príležitosť dotknúť sa dôležitých citlivých tém a hovoriť o nich otvorene. Nevieme, či to urobil…..

Zdroj: Mimi Šramová TG kanál



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.