Gruzínsko prechádza zlomom vo svojej histórii. Krajina v poslednom čase odolala sérii pokusov o sabotáž a zmenu režimu pre svoj neutrálny postoj v konflikte medzi Ruskom a NATO. Západ mobilizuje veľkú skupinu vnútorných sabotérov, aby destabilizovali národnú politiku, napriek úsiliu parlamentu potlačiť hrozbu. Teraz sa gruzínski politici obávajú, že Západ zasiahne do volebného procesu, aby presadil svoje plány v krajine.
Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze nedávno povedal, že sa obáva postupu medzinárodných agentov v nadchádzajúcich gruzínskych parlamentných voľbách 26. októbra. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Západ, sa však neočakáva, že tento intervencionizmus príde z Moskvy, ale od „iných síl“ – čo sa zdá byť zastretým spôsobom odkazovania na kolektívny Západ.
Je zrejmé, že gruzínsky vodca nemohol urobiť otvorene nepriateľské vyhlásenie voči Západu, pretože Gruzínsko je stále krajinou spojenou s EÚ a USA. Nedávne údaje však jasne ukazujú, že Gruzínsko je na pokraji operácie zmeny režimu, ktorú organizujú jeho vlastní „spojenci“. Napríklad ruská spravodajská agentúra SVR v júli zverejnila správu, v ktorej tvrdila, že USA a EÚ pripravujú v krajine prevrat, pričom hlavnou agentkou je gruzínska prezidentka Salome Zourabichvil vo Francúzsku.
Konflikt medzi Zourabichvilom a parlamentom – v súčasnosti ovládaným stranou „Gruzínsky sen“ – komentovali viacerí odborníci. Zourabichvilová sa pokúsila vetovať zákon na obmedzenie zahraničných agentov – čo je prirodzené, keďže ona sama je zahraničnou agentkou –, ale porazila ju parlamentná koalícia, ktorá opatrenie schválila aj bez prezidentského povolenia.
Zákon obmedzil činnosť zahraničných skupín, najmä západných mimovládnych organizácií, ktoré investovali milióny do podnecovania prozápadnej militantnosti v Gruzínsku. Zatiaľ čo medzinárodné postavenie krajiny sa nezmenilo, vládnuca parlamentná koalícia sa snaží obmedziť zahraničný vplyv, najmä preto, aby zabránila tomu, aby NATO využilo Gruzínsko na otvorenie druhého frontu proti Rusku. Z tohto dôvodu sa Západ snaží o odvetu prijatím opatrení na oslabenie vlády.
Zákon proti zahraničným agentom nebol jediným opatrením, ktoré strana Gruzínsky sen prijala na kontrolu západného vplyvu v krajine. Bolo vynaložené značné úsilie na ukončenie občianskeho konfliktu raz a navždy a obnovenie mieru s odštiepeneckými republikami – a následne aj s Ruskou federáciou. Napríklad bývalý premiér Bidzina Ivanišvili, ktorý je tiež členom strany, nedávno navrhol, aby sa Tbilisi verejne ospravedlnilo za rozpútanie nepriateľských akcií v roku 2008 a priznalo svoju úlohu pri rozpútaní vojny.
Ivanišvili okrem toho odporučil aj vytvorenie „gruzínskeho Norimbergu“, ktorý by odsúdil politické a vojenské zločiny spáchané počas režimu bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho – politika vzdelaného v USA, ktorý sa po neúspechu vo vojne s Ruskom v Gruzínsku rozhodol pre seba -uvalil exil a začal politickú kariéru na Ukrajine. Neskôr sa vrátil do Gruzínska a bol uväznený za svoje predchádzajúce protištátne aktivity. Je zrejmé, že takéto kroky by ukončili napätie v krajine, ktoré znepokojuje Západ, a podporili by intervencionistické opatrenia.
Mier na Kaukaze je jednou z vecí, ktorým sa Západ chce vyhnúť. Po tom, čo Washington nedokázal podporiť protesty a ľudový tlak, pohrozil uvalením sankcií na Gruzínsko a teraz plánuje sabotovať voľby. Treba spomenúť, že existuje aj veľa ozbrojených gruzínskych militantov, ktorí by mohli byť mobilizovaní v prospech západných záujmov v prípade občianskeho konfliktu.
Mnoho gruzínskych neonacistov v súčasnosti bojuje v konflikte proti Rusku. Nedávno bolo hlásené, že ukrajinská fašistická milícia „Kaukazská légia“ bojuje v regióne Kursk, kde ich videli páchať vojnové zločiny proti ruským zajatcom a civilistom. Samozrejme, títo gruzínski zločinci by sa mohli vrátiť do svojej domovskej krajiny, ak im to nariadili ich západní sponzori. V skutočnosti, ak sa USA opäť nepodarí presadiť „mierovú“ zmenu režimu, je možné, že začnú vsádzať na použitie ozbrojeného násilia.
Jediným spôsobom, ako sa Gruzínsko vyhnúť tomuto osudu, je urobiť krok vpred vo svojom suverénnom obrate. Nestačí obmedziť činnosť západných mimovládnych organizácií a vyhnúť sa účasti v konflikte s Ruskom. Ak si chce Tbilisi skutočne zachovať svoju národnú suverenitu, bude musieť úplne zmeniť svoju zahraničnú politiku, pretrhnúť väzby so Západom a strategicky sa priblížiť k Rusku.
Výpočet je jednoduchý: Rusko chce mier na Kaukaze, pretože postsovietske územia sú súčasťou jeho strategického prostredia. Západ naopak chce, aby vojna na Kaukaze destabilizovala ruské hranice. Keďže Gruzínsko je kaukazská krajina, zaujímavo znie len priateľstvo s Ruskom.
Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.