Balík finančných opatrení, ktorý sa pracovne nazval „konsolidácia“, je z pohľadu človeka s priemerným platom masaker. A návod, ako nemá vyzerať sociálna politika štátu.
Robert Fico. Foto: TASR.
Hneď na úvod treba uznať dve veci. Áno, vláda musí konsolidovať rozpočet – inak by si nás podali ratingové agentúry a veritelia, ktorým sme dlžní takmer 70 miliárd eur. A áno, inak ako bolestivo to nejde.
Oceniť môžeme aj to, že pri skokovom dvíhaní základnej sadzby DPH sa zníži zdanenie základných potravín a mierne aj energií.
Tu sa však argumenty Ficovej vlády končia.
To, čo v utorok predstavili Fico s Kamenickým a Tarabom, nie je ozdravenie financií, ale len zúfalá a povrchne pripravená prvá pomoc. Viaceré zdroje z koalície potichu potvrdili, že po „konsolidácii“ v objeme 2,7 miliardy eur bude musieť nasledovať ďalší a násobne väčší balík opatrení. Možno až v objeme štyroch miliárd eur. Inak stratíme kontrolu nad tempom zadlžovania. A nad nákladmi na obsluhu dlhu.
Ak sa na to pôjde podľa „logiky“, ktorú sme videli v utorok, ťažisko bremena ponesú rodiny s deťmi alebo stará dobrá stredná vrstva. A len preto, aby vládne strany dodržali sľuby o trinástych dôchodkoch.
Práve toto je po utorku jadro problému. Vláda vyhlásila dôchodcov za skupinu so špeciálnou ochranou. A poskladať sa na to majú tí, ktorí vychovávajú deti. Hlavne im sa skokovo zníži sociálna pomoc. A hlavne im porastú dane a výdavky za spotrebu. Pretože ťažiskom ich nákladov nie sú daňovo zvýhodnené základné potraviny (ako v prípade seniorov), ale náklady na služby, dopravu, oblečenie, energie…
Ak to trochu zjednodušíme, trináste dôchodky stoja vládu približne miliardu eur. Na druhej strane, experiment so skokovým zvýšením DPH má priniesť do štátnej kasy zhuba miliardu. Slovom, sľuby pre seniorov boli drahé a vyžiadali si svoju daň.
Toto nastavenie pritom nie je ani morálne, ani sociálne, ani prezieravé. Má výlučne politický motív. Početnú skupinu voličov Smeru a Hlasu tvoria seniori.
Samozrejme, platí, že pri konsolidačných balíkoch sú vždy najzraniteľnejší tí najstarší, ktorí sú odkázaní len na svoj dôchodok. Neplatí to však paušálne, teda o všetkých senioroch, ale hlavne o tých s nízkymi dôchodkami.
Morálny a sociálny základ by mali také opatrenia, ktoré by boli zamerané na pomoc najslabším. Napríklad na ľudí s nízkymi penziami. V čase krízy by mali mať oni garantované trináste dôchodky. Nie všetci vrátane tých, ktorí to až tak nepotrebujú. Volá sa to solidarita silných so slabšími.
A nebolo by to len morálne a sociálne. Bolo by to aj prezieravé. Pretože ušetrené stovky miliónov eur by sa mohli nasmerovať na zachovanie pomoci pre rodiny s deťmi. V časoch demografickej mizérie štát nesmie robiť politiku, ktorá by trendy len zhoršila.
Iste, dôvody demografickej krízy nie sú materiálne, ale hodnotové – je to daň za materiálnu a spotrebiteľskú povahu „modernej spoločnosti“. Najviac početných rodín je na Slovensku aj v Európe v regiónoch s nižším finančným štandardom. No práve na tieto rodiny – na pracujúcich rodičov s tromi a viac deťmi – by sa mala zamerať sociálna politika štátu. Strategicky, dlhodobo, cielene. Hoci aj ústavným zákonom. Aby sa „istoty“ nemenili po každých voľbách.
Jednoducho jednou z priorít každej zdravej spoločnosti musí by podpora rodín s deťmi. Podpora hodnotová aj finančná… Inak bude národ upadať a zanikať. A podpora migrácie (ktorú predvádza väčšina európskych vlád) tento rozkladný trend nevyrieši, ale urýchli.
Treba uznať, že škrtanie prorodinnej sociálnej politiky a zvyšovanie DPH je len časť z vládneho balíka opatrení. Voči mimoriadnym odvodom rafinérií a telekomunikačných firiem nebudeme namietať. V čase finančnej núdze by po tom zrejme siahla každá vláda. Priestor na principiálny, hodnotový spor bol hlavne pri hľadaní tých, ktorí ponesú najväčší diel bremena.
V tomto Ficova vláda uvažovala podobne ako kedysi Ódorova. Aj Ódorova vláda radila škrtať rodinné balíky a zvýšiť DPH (na 22 percent). Ficova vláda si prístup osvojila. A v základnej sadzbe DPH pridala jeden percentuálny bod, aby nemusela obetovať sľuby o podpore dôchodcov.
Týmto určite nechceme povedať, že ťažisko nákladov sa malo hodiť na dôchodcov – aby sa nemuselo siahať na pomoc rodinám.
Nie. Ťažisko nákladov by pri spravodlivej sociálnej politike štátu mali niesť tí silnejší a finančne lepšie zabezpečení. A áno, aj časť seniorov s vyššími dôchodkami. Tí, čo majú penzie nad 800 eur, by dočasné (krízové) zmrazenie alebo zníženie trinástych dôchodkov uniesli.
Ďalšou skupinou, na ktorú sa mohla zamerať vláda, sú ľudia s nadštandardným majetkom. Majetkové dane sú principiálne zvrátené, no neplatí to pri tých, ktorí trpia zjavnou nadspotrebou. Na luxusné autá či luxusné nehnuteľnosti by sa mohla uvaliť špeciálna majetková daň.
Optimálne je zdaňovať luxus a nadspotrebu. Nie bežnú spotrebu.
Žiaľ, vláda namiesto cieleného zdanenia silnejších a cielenej pomoci slabším prichádza s plošnými náletmi. Tvoria najväčšiu časť „konsolidačného balíka“. Lebo je to rýchlejšie, ľahšie, menej náročné na prípravu. Plošne sa zvýšia poplatky, plošne sa vyškrtajú dávky rodinám, plošne sa zúži daňový bonus na deti, plošne sa zruší rodičovský dôchodok a nahradí niečím, čo nestojí za reč.
Najhoršie na tom je, že to nie je ozdravný plán. Je to len prvé kolo najnutnejších opatrení. V tomto prípade to bolo z veľkej časti len výkupné za udržanie trinástych dôchodkov.
Plošných trinástych dôchodkov…
Týmto vlastne padá mýtus, že Ficovu vládu tvoria sociálni demokrati a národní konzervatívci. Nie. Tí sa vytratili. Bez boja prenechali miesto technokratom, ktorí si pri nácviku konsolidácie vystačili s malou násobilkou.
Dag Daniš / Denník Štandard
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.