Jediným rezortom, ktorý nemusí šetriť, je opäť ministerstvo obrany. Minister Kaliňák chystá zákazky za minimálne päť miliárd eur. Tieto zbrojné nákupy sú v ostrom kontraste nielen s proklamovanou mierovou politikou, ale aj s potrebami avizovanej konsolidácie. Je smutné, že Ficov kabinet to odôvodňuje navlas rovnakými falošnými argumentmi ako predchádzajúce vlády: vraj si musíme plniť „záväzky“.
Dlhé roky oponujem tejto bezduchej propagande, že 2 percentá HDP na zbrojenie nie je právny, ale politický záväzok, ku ktorému každá vláda pristupuje podľa svojich možností a potrieb. Napríklad malé Slovinsko vynakladá na obranu 1,29 % HDP a Španielsko len 1,28 %. Prečo chceme byť zasa pápežskejší ako pápež? Len preto, že Robert Kaliňák má v tejto vláde také silné postavenie, že sa mu nikto neodváži povedať, že aj jeho rezort by mal niečo obetovať? Keby sa investície do armády zvažovali rozumnejšie, nebolo by potrebné siahať na sociálne výdavky.
Výrazne som pomohol vzniku tejto koalície s cieľom, aby sme sa viac priblížili k ideálu mierového štátu, a preto mám morálne právo pripomínať jej neplnené sľuby. Chlieb a mier, pamätáte sa na to ešte? Na výroky premiéra, že vždy dá radšej na mlieko ako na zbrane? Dnes však musím skonštatovať, že túto vládu ovláda rovnaký militarizmus ako tie predošlé. Sledujeme iba špinavý boj dvoch záujmových skupín (koaličnej a opozičnej) o štátne zbrojné zákazky. A tomuto divadlu nie som ochotný obetovať svoje mierové hodnoty. Ešte stále je čas to zvrátiť a postaviť priority štátu z hlavy na nohy.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.