K burlivým debatám o konsolidačnom balíčku (dlhšia úvaha)

Stretol som človeka, ktorý sa rozrozprával o Šimeckovi mladšom. Divil sa, prečo ho chcú odvolávať, keď je to vraj dokonalý štátnik a mal by byť premiérom Slovenska, pretože má v rode dedka disidenta, a teraz dokonca vyšlo najavo, že nejakého predka mal aj v uhorskom parlamente.

Takto vyzerá zbožňovanie a kult osobnosti. Predkovia nie sú garantom, že daný potomok sa takpovediac „vydaril“.

Zbožňovanie AKÉHOKOĽVEK politika je nezdravé, rovnako ako prisudzovanie nadprirodzených schopností. Zažili sme to mnohokrát, keď si voliči mysleli, že Matovič do toho strelí a vyrieši to, alebo že to opraví Sulikovo kilečko či smerácke sociálne balíčky. Píšem to preto, že po tomto lapsuse vlády nutne príde to, čo poznáme z učebníc dejepisu – ľudia sa budú utiekať k silnejším riešeniam, nie nutne lepším. Keď minule volili Smer, teraz budú Republiku. Keď v Nemecku konzervatívcov, teraz AfD. A vo Francúzsku Le Pen. Vidíme to všade okolo. Michal nie je Boh, len preto, že študoval na západe, Robo nie je Boh, len preto, že prežil atentát a ani Martina nie je Boh, lebo čokoľvek, čo si dosadíte.

Problém je však úplne inde. Takmer všetky predošlé slovenské vlády boli zlepence, ako Smeru, SDKÚ alebo OĽANO. A zo zlepencov vzíde len kompromis. Každý má niečo na niekoho a navzájom sa jednotlivé oligarchické klany držia v šachu alebo bojujú o pozície.
Takže darmo jedna strana navrhne riešenia prospešné, skôr alebo neskôr narazí na záujmy inej strany (teda jej biznis pozadia).

Ako z toho von? Potrebujeme funkčný mechanizmus volieb a priamejšiu formu riadenia. Volebné obvody a inštitút referenda. Nedá sa celý čas len fňukať, koľko referend zlyhalo.

A sme pri spolupráci… Katastrofy a negatívne udalosti predošlých rokov vyvolávajú v ľuďoch vnutornú motiváciu o zmenu. Kovid a úpadok štátu vyvolali presne toto – ľudia sami začali generovať riešenia. A politici ich, zdá sa, nepočúvajú.

Toto treba sprejazdniť. Pohyb informácií oboma smermi.

Zdroj: Svetonázor