NAJVÄČŠIA CHYBA TEJTO KOALÍCIE

Odvolanie lídra opozície Michala Šimečku z postu podpredsedu NR SR je najväčšou chybou tejto vládnej koalície, zbytočnou a hlúpou chybou, ktorá sa jej vráti ako bumerang. Nie je ničím iným ako prejavom mocenskej arogancie, ktorá už stratila všetky zábrany. Okrem toho, že z nevýrazného a bľabotajúceho politika práve vyrobili martýra, ktorý si to užíva až komickým spôsobom, ma najviac vydesila tá sfanatizovaná zaslepenosť poslancov opakujúcich nezmyselné obvinenia, o ktorých museli vedieť, ak sú príčetní, že sú vymyslené.

Nielen mne to pripomenulo „argumenty“, na základe ktorých poslanci HZDS, SNS a ZRS v decembri 1996 protiústavným spôsobom zbavili poslaneckého mandátu Františka Gauliedera. Pravda, sú tu isté rozdiely. Odvolanie Michala Šimečku nie je protiústavné, nikto ho nevyháňa z parlamentu a na funkciu nemá zákonný nárok. A áno, keď predseda SaS Branislav Gröhling kričí, že vládna koalícia tu nebude kádrovať, koho má opozícia nominovať na parlamentnú funkciu, nech si spomenie, čo urobili oni Ľubošovi Blahovi. Preto by jedným zo zmysluplných záverov neustále odkladaného okrúhleho stola politických strán mohla byť dohoda, že všetky parlamentné subjekty budú dodržiavať rovnaké pravidlá pre všetkých. Ale to nič nemení na tom, že odvolanie Michala Šimečku z funkcie podpredsedu NR, ktorá patrí podľa pomerných výsledkov parlamentných volieb opozícii, je prejavom politického hulvátstva.

Nie, toto nie je nejakou pomstou za „dobrú opozičnú prácu“, ako si Michal Šimečka namýšľa. Robert Fico takto prízemne neuvažuje. Premiér iba ako zvyčajne šikovne prekryl oznámenie „konsolidačného balíčka“, teda výrazného škrtania a zdražovania, ktoré drastickým spôsobom postihne všetkých, politickým folklórom, o ktorom dúfa, že zamestná médiá na niekoľko dní. Lebo niektoré z navrhovaných opatrení sú naozaj škandalózne.

Nepríjemne ma prekvapil minister financií Ladislav Kamenický, ktorý oznámil zvýšenie DPH na knihy z 10 na 23%, lebo mu vraj z analýzy vyšlo, že knihy si kupujú len bohatí ľudia… Pán minister. Vážim si ťa, si kultúrny človek, chodíš medzi takých ľudí, preto neverím, že toto si naozaj myslíš. My, čo čítame knihy, čo pracujeme s knihami, čo nás živia knihy, sme možno bohatí duchom, ale nevlastníme ani veľké vily, ani drahé autá, ani súkromné lietadlá. Máme iba iné priority. Komplikovať ľuďom prístup ku knihám je kultúrnym a vzdelanostným zločinom na tomto národe. Žeby ste práve vy, ktorí si zakladáte na posilňovaní národného povedomia, vy, ktorí organizujete veľkolepé cyrilometodské oslavy, nepoznali slová Konštantína Filozofa z Proglasu, že „nahé sú bez kníh všetky národy“? Žeby ste práve vy zabudli na základný apel Ľudovíta Štúra, ktorý zasvätil moderný slovenský národ pri jeho kolíske „do služieb ducha“? Chcem veriť, že tento zlý a pre rozvoj vzdelanosti škodlivý návrh ešte prehodnotíte.

Ale späť k falošnému hrdinovi dnešných dní. Očakával som, že táto vládna koalícia sa bude seriózne zaoberať postavením politických mimovládok, ktoré slúžia jednak ako prostriedok mocenského nátlaku zo zahraničia a jednak ako práčka peňazí na volebné kampane pre vybrané subjekty. Očakával som, že namiesto ich ponižujúceho nálepkovania ako „zahraničných agentov“ legislatívne zabezpečia vyššiu transparentnosť ich financovania, lebo to je presne to, čo občania potrebujú vedieť. Očakával som, že vláda sprísni systém dotácií po tom, čo odhalí, na čo všetko sa u nás našli peniaze, na čo sa zneužívali, ako tí istí ľudia, ktorí kedysi vykrikovali, že štát je zlý vlastník, sa na ten štát bez hanby prisali atď. Ale odvolanie Šimečku nie je systémové riešenie. Vychádza v ústrety iba tým najprimitívnejším pudom vagabundov, ktorí vykrikujú, že „konečne dostal ten opičiak po papuli“, akoby toto bol splnený bod programu, ktorý ich uspokojí a zlepší ich životy.

No to najdôležitejšie, čo by tu malo zaznieť, je fakt, že dôvody na Šimečkovo odvolanie sú doslova vyfabrikované. Ľudia, ktorí im uverili, buď nepoznajú fungovanie mimovládnych organizácií alebo sú natoľko opití mocou, že zožerú všetko, čo dostanú na tácke. Tí, ktorí ma poznáte, viete, že patrím k dlhoročným najtvrdším kritikom fungovania mimovládneho sektora, ale viete aj to, že som vždy protestoval proti tomu, aby ste hádzali všetkých do jedného vreca, aby ste miešali hrušky s jablkami, aby ste porovnávali záškodnícku činnosť nejakého Naďovho think-tanku s verejnoprospešnou organizáciou, ktorá pomáha chorým alebo zachraňuje ohrozené druhy živočíchov. Hon na Šimečku je takýmto miešaním hrušiek s jablkami. Lebo to, čo robí jeho manželka, sa vám môže zdať nevkusné, s tým, čo robí jeho mama, nemusíte súhlasiť, ale tvrdiť, že Michal Šimečka mal vplyv na udeľovanie dotácií a že na tom ryžoval, je jedna sprostá lož. A hoci viem, že ide o mocenský boj, suterénne útoky na rodinu kohokoľvek sú nielen nevkusné, sú znakom totálneho úpadku ba až rezignácie na akúkoľvek politickú kultúru. Koalícia opozícii zbytočne nabíja zbrane a rehabilituje jej pochybenia z minulosti.

Mnohých z vás poznám, s mnohými z vás sa priatelím, preto apelujem na vaše svedomie, lebo až raz precitnete, za toto sa budete strašne hanbiť, čo ste boli schopní natárať a čomu ste boli ochotní slúžiť. Kde je vaša česť? Necháte jediných troch poslancov Hlasu-SD, v ktorých sa pohlo svedomie, verejne opľúvať? Veď sú to vaši kolegovia, kamaráti a zrazu mlčky klopíte zrak, keď im nadávajú do zradcov iba preto, že vystúpili zo stáda a prejavili iný názor? Dokedy si nechá Šutaj Eštok skákať po hlave od štvorpercentného autokratického maniaka Danka? Kým sa jeho strana nerozpustí v tej koalícii ako cukor v káve?

Táto garnitúra dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebuje svoje živé svedomie. Svedomie, ktoré sa nedá zastrašiť straníckymi fanatikmi a umlčať politickými hulvátmi, svedomie, ktoré ľudí opojených mocou upozorní, že zišli z cesty. Každá upadajúca vládna garnitúra, ktorej chýba vízia, kam sa chce uberať, sa vždy vracala do minulosti, v ktorej sa cíti bezpečnejšie. Ale takto sa nedá dlhodobo vládnuť. Ešte to necíti na preferenciách, ešte to neohrozuje jej biznis, aby krotila aroganciu svojej moci. Ale ten pochod už nastúpila. Zbytočný krok, ktorým nič nezíska, ktorý jej neprinesie politické body, ale ktorým stratí priazeň priateľov a úctu partnerov, ktorým riskuje podráždenú reakciu zahraničných politických a finančných kruhov. Ako by povedal Napoleonov minister zahraničných vecí Talleyrand: „Bolo to horšie než zločin. Bola to chyba.“

Eduard Chmelár