Hovorí sa, že konzervatívne strany sú odolnejšie a pevnejšie než tie ostatné. Poslanci KDH nevydržali pokope ani jeden rok. Možno to bude tým, že KDH nie je konzervatívna strana.
František Mikloško a Milan Majerský. Foto: TASR.
Začneme malou okľukou. KDH je smutný príklad prevýchovy strany, ktorá mala byť konzervatívna, na progresívnu.
Aby nedošlo k nedorozumeniu: prívlastok progresívny v tomto prípade nehovorí o progresívnej mentalite či presvedčení (to by na KDH ako spolok veriacich nesedelo). Progresívny znamená oddaný progresívnej politike. Nemusí to byť z presvedčenia. Môže to byť preto, že sa to tak vyžaduje.
Ráta sa výsledok.
V tomto KDH už roky predvádza pozoruhodný výkon. Hoci sa definuje ako kresťansko-konzervatívna strana, verne slúži progresívnej agende. Je to tak na európskej úrovni, kde KDH neváhalo po boku socialistov podporovať Istanbulský dohovor (súdruženko Štefanec), inkluzívne pravidlá a ďalšie dúhové projekty.
A je to tak aj na domácom slovenskom ihrisku, kde je poslaním KDH podporovať progresívcov, ich prezidentských kandidátov, časom aj ich prípadnú vládu a bojovať proti konkurenčnému národnokonzervatívnemu táboru.
Ak by ste v KDH hľadali niečo ako konzervatívne krídlo, nenašli by ste nič. Možno preto, že kresťanskí demokrati ho starostlivo ukryli. Alebo preto, že neexistuje. Výsledok – a práve ten sa ráta – je ale ten istý.
Niektorí z voličov alebo bývalých voličov KDH (medzi ktorých patril aj autor tohto komentára) môžu položiť otázku, čo to vlastne znamená byť konzervatívny. Odpoveď je pomerne prostá. Konzervatívny je ten, kto pred individualizmom uprednostňuje národné spoločenstvo alebo národné záujmy; kto pred „pokrokovými revolúciami“ uprednostňuje tradičný, vekmi overený prirodzený poriadok; a kto pred módou uprednostňuje vlastné presvedčenie alebo vlastnú vieru a morálku.
Slovom, dnes je konzervatívec ten, kto sa dokáže pevne a rozhodne postaviť proti progresívcom. Pretože vyhlásili vojnu všetkému, čo sme spomenuli vyššie.
Po roku 2015, keď liberáli ako zástancovia slobody vymreli a nahradili ich progresívci – novodobí zväzáci s nárokmi na „vedúce postavenie v spoločnosti“, sa už nedá hrať na dve strany. Pre konzervatívnu stranu musia byť dúhoví a progresívni revolucionári no go zóna.
KDH si už v tomto boji stranu vybralo. Tú zlú. Dokonca tú najhoršiu z možných. Dôvod? Nie, nebolo to z presvedčenia. Je to výsledok manipulácie s konzervatívnym táborom, bez ktorého progresívci nikdy nedokážu vládnuť. „Lebo Fico“, „lebo Putin“ – dočítali sa kresťanskí demokrati v progresívnej tlači. Rozbehli sa tam, kam sa im ukázalo. A zradili. Zapreli samých seba.
Inak, tento krutý trik nie je nijako neobvyklý. Naopak, v Európe je súčasťou… Súčasťou predpísanej (a vynucovanej) módy. Nebolo to tak dávno, čo bola ikonou európskej progresívnej ľavice kresťanská demokratka. Volala sa Angela Merkelová. Jej strana sa volala Kresťansko-demokratická únia. CDU.
V prípade KDH je neobvyklé niečo iné – to, že o konformnom zaradení a konformnej politike KDH sa nediskutuje. V tejto zvláštnej strane dnes neexistuje nikto, kto by aspoň kdesi na okraji otváral konzervatívne či národné témy.
V západnom prostredí je pre konzervatívny tábor typické, že aspoň trochu a aspoň občas tam ktosi kladie odpor voči predpísanej atlantickej a progresívnej politike. Má výhrady k vojnovému roztlieskavaniu a provojnovej politike (lebo je nemorálna), mal výhrady k expanzívnej politike NATO (lebo vedie ku konfliktom a prelievaniu krvi), mal výhrady k očkovacej segregácii (lebo bola manipulatívna), má výhrady k cenzúre a potláčaniu slobody slova či slobody presvedčenia…
V KDH sa týmito otázkami veľmi netrápia. S výnimkou zopár čisto konfesionálnych tém majú na zlomové politické a geopolitické otázky totožný (nie podobný, totožný) názor ako progresívci.
Slovom, to, že KDH je konzervatívna strana, je čistá povera.
Naopak, od čias Hlinu (tohto času poslanca za SaS) až dodnes je KDH niečo ako registrovaný partner PS. Trochu pri tom trpí, trochu sa za to hanbí, možno kdesi v hĺbke duše o tom aj pochybuje, ale vo výsledku drží líniu.
Je to strana, ktorá by sa mohla pokojne zaradiť – povedané komunistickým slovníkom – do „národného frontu“. Ako prevychovaná a zlomená strana, ktorú jej pokrokoví druhovia s vedúcou úlohou v spoločnosti môžu tolerovať.
A využívať.
No, a teraz, po širšej okľuke, poďme k veci.
Po tom všetkom jedna z progresívnych veriacich z KDH (jej meno nie je ani nebude podstatné) odchádza z poslaneckého klubu a zo strany. Dôvod: KDH je ešte stále primálo pokrokové. Lebo raz, po prezidentských voľbách, keď už o nič nešlo, odmietlo prísť na verejné protesty PS. Pani poslankyňa, ktorá zažívala vrcholné okamihy kariéry pri rozhovoroch pre Denník N a SME, „prestala rozumieť strane“. A musela odísť.
Mienkotvorcovia z progresívnych médií jej uznanlivo tlieskajú. A tvrdia, že KDH je stratený prípad, pretože takto z neho asi nevyrastie „moderná konzervatívna strana“. To je taká, ktorá by sa páčila Kiskovi, Šeligovi, Kolíkovej, Beblavému, Naďovi, Káčerovi, Korčokovi… A, isteže, Šimečkovcom.
Čo z toho vyplýva?
Vyplýva z toho, že žiaci z KDH niekde urobili chybu.
Dag Daniš / Denník Štandard
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.