DEMOKRACIA NIE JE PREŽITOK, ALE STÁLE NENAPLNENÝ IDEÁL

15. september je deň, kedy si na Slovensku opäť (ne)pripomíname Medzinárodný deň demokracie. A pripomíname si ho v čase, keď demokracia na celom svete slabne a ustupuje, keď sa zužuje verejný priestor a ľudia sú otrávení z toho, že politici ich problémy neriešia, ale vytvárajú.

Tou najhoršou odpoveďou na túto krízu je volanie po vláde silnej ruky. Množia sa názory, ktoré chcú všetko, čo sa im nepáči, zakázať, zrušiť, trestať, ba dokonca sa čoraz častejšie ozývajú hlasy volajúce po popravách. Nechcem problém zjednodušovať varovaním, že práve takto sa začala každá diktatúra. Chcem skôr upozorniť na to, že všetky naše starosti nepramenia zo zlyhania demokracie, ale z jej nedostatku. Z faktu, že strácame kontrolu nad vlastnými životmi, že nám ich v čoraz väčšej miere obmedzujú oligarchovia, technokrati a autokratickí politici.
Demokracia totiž nie je len forma vlády. Je to predovšetkým forma spoločenských vzťahov, spoločnej komunikovanej skúsenosti. Je to v podstate vyjadrenie rešpektu a úcty k blížnym. Pre zakladateľa česko-slovenského štátu T. G. Masaryka bola jej jadrom diskusia. Dnes sa zdá, že demokracia je len prázdne sprofanované slovo, pod rúškom ktorého sa politici rôznych táborov usilujú „regulovať“ médiá, umlčiavať opozíciu, obmedzovať práva ľudí, a stále pritom tvrdia, že to robia v mene demokracie. Demokracia je nezlučiteľná s pestovaním kultu osobnosti, jej základom je úcta človeka k človeku. Namiesto toho však ľudia vzývajú silných vodcov, s ktorými sú ochotní uzavrieť zmluvu s diablom: domnievajú sa, že stačí posilniť ich právomoci, zlikvidovať ich oponentov a oni všetko vyriešia za nás.

Lenže ak naozaj chceme byť rovnoprávni, slobodní a rešpektovaní, dôstojnosť našich životov nevyrieši nikto za nás. Kto z vás si všimol, že od roku 2001 sa u nás prestala posilňovať demokracia a prijímajú sa výlučne zákony, ktoré ju obmedzujú alebo potláčajú? Musíme tento trend zvrátiť.

Mexický senát schválil v stredu justičnú reformu, na základe ktorej sa Mexiko stane prvou krajinou sveta, ktorá umožní občanom voliť všetkých sudcov. Ľavicový mexický prezident López Obrador tieto plány obhajoval tým, že súčasné súdnictvo je zaťažené korupciou a slúži záujmom oligarchie. Niečo podobné som navrhoval aj ja pred 14 rokmi v rámci občianskej iniciatívy Dokončime revolúciu. Dnes by som bol opatrnejší vzhľadom na to, že na Slovensku je málo rozvinutá politická gramotnosť, ľudia len málo rozumejú tomu, o čom hlasujú a zisťujem, že mnohí nevedia ani len to, aký je rozdiel medzi vládou a parlamentom. Najprv sa tej demokracii potrebujeme učiť, kým ju začneme uplatňovať. Okrem toho si nie som istý, či mexická vláda pri takomto návrhu domyslela možnosti volebnej korupcie. Ale v princípe filozofiu takejto reformy podporujem. A aké sú reakcie na tento krok?

Hoci väčšina mexickej spoločnosti reformy svojho prezidenta podporuje, López Obrador čelí deminštráciám zjavne financovaným z vplyvných zahraničných kruhov. Proti je najmä biznis sféra a niektorí diplomati západných krajín tlmočili znepokojenie investorov. Veľvyslanec USA v Mexiku vyhlásil, že vraj „priama voľba sudcov je priamym ohrozením demokracie a ohrozí obchodné vzťahy medzi USA a Mexikom“. López Obrador označil jeho vyjadrenia za neúctivé k zvrchovanej krajine a kritizoval Spojené štáty za dlhodobý intervencionizmus v Mexiku. Mexický prezident už v polovici augusta zaslal Spojeným štátom protestnú nótu za to, že Washington dlhodobo zasahuje do vnútornýcn záležitostí jeho krajiny. Konkrétne ich obvinil, že financujú tzv. protikorupčné mimovládne organizácie, ktoré sa v skutočnosti snažia o pravý opak a podporujú opozíciu.

Ľavicová mexická vláda statočne vzdoruje nátlaku USA, a to aj v otázke ukrajinského konfliktu, do ktorého odmieta posielať zbrane. Latinská Amerika je z pohľadu rozvoja ľavicového hnutia vôbec najzaujímavejšia. Kým v Európe je ľavica prakticky mŕtva, všetko zaujímavé, čo sa v tejto časti politického spektra za posledné tri desaťročia udialo, vzniklo práve v Latinskej Amerike. Nie náhodou vymysleli participatívnu demokraciu v Brazílii. Možnosť občanov rozhodovať o tom, kam pôjdu peniaze z rozpočtu, prispela k likvidácii mnohých slumov, kde predtým panovali neznesiteľné podmienky, a dnes sú tam vybudované nové cesty, nemocnice, školy a iné verejné služby. Títo reformátori dokázali, že ak necháte zodpovednosť na ľudí, budú sa správať oceľa racionálnejšie ako súčasné vlády. A tak kým u nás priniesol rok 1989 iba reštauráciu kapitalizmu, v Latinskej Amerike spôsobil demokratickú revolúciu.

Veľkolepú tradíciu posilňovania demokracie máme aj u nás. Pražská jar priniesla ideu ekonomickej demokracie, v rámci ktorej mali o podniku rozhodovať aj jeho zamestnanci. Realizáciu tejto myšlienky zadusili tanky Varšavskej zmluvy, z čoho sa tešili nielen vládcovia Kremľa, ale aj Bieleho domu. A práve preto by skutočne pokrokoví ľudia (nemýliť si to s ideológiou progresivizmu) mali nadväzovať práve na toto. Vybudovať sociálne spravodlivú spoločnosť v skutočnosti neznamená nič iné ako posilňovanie demokracie, posilňovanie moci ľudí nad vlastnými životmi. Myslím si však, že v tejto fáze to nie je ani tak úloha pre politikov ako pre učiteľov. Politikom nikto neverí, lebo im ide len o panovanie nad druhými, no ľudí musí niekto najprv naučiť pravidlá hry. Potrebujeme kurzy spoločenskej sebaobrany, v ktorých sa ľudia naučia, ako čeliť manipulácii, ako vzdorovať propagande a ako sa brániť mocenskému ovládnutiu. Lebo demokracia nie je čakanie na spasiteľa alebo spoliehanie sa na imaginárneho priateľa, ale je to možnosť všestranného uplatnenia a využitia svojich potrieb, schopností a zručností. V tomto smere je demokracia ešte stále nenaplneným ideálom.

Eduard Chmelár