Útok na Šimečkovcov a progresívne nadácie zamestná aj komisára Šefčoviča

Koalícia stále nemá jasno v tom, či chce len výživnú politickú debatu o Šimečkovi, alebo aj jeho pád. Do hry ešte môže vstúpiť aj to, čo zistí eurokomisár Šefčovič v Bruseli. V EÚ sa – zrazu – opäť uvažuje o zmrazení eurofondov pre Slovensko.

Michal Šimečka a Martin Šimečka. Foto: Facebook/Michal Šimečka.

Keď Hlas oznámil, že podporí odvolanie Šimečku z postu podpredsedu parlamentu, vyzeralo to tak, že je rozhodnuté. No zdanie trochu klame. Pri Šimečkovi nejde len o jednoduchú matematiku, ktorá sa končí pri čísle 76, ale aj o tú zložitejšiu. Miliardovú.

Asi netreba pripomínať, že progresívci sú chránený druh. Sú pod ochranou médií. A keď treba, tak aj pod ochranou západných diplomatov a Bruselu.

Pozornejší čitateľ si určite všimol krátke správy o návrhoch na dočasné pozastavenie eurofondov pre Slovensko. Agentúra Bloomberg informovala, že sa v tejto veci pripravuje návrh. Zhodou okolností práve v čase, keď chce Ficova koalícia zosadiť Šimečku a odrezať progresívne mimovládne organizácie od štátnych financií…

Európska komisia to ani nepotvrdila, ani nevyvrátila. Len stroho odkázala, že zatiaľ nemá nič na stole.

Iste, iste… Na stole nie je nič. To však neznamená, že nič nie je ani pod stolom, vo forme príprav návrhu, ktorý sa použije. Alebo nepoužije. Podľa okolností.

Z pohľadu Bruselu ide o principiálnu vec – o „našich ľudí“. Ak koalícia zosadí Šimečku a zastaví štátne financovanie progresívnych organizácií, potom môže Brusel pohroziť, že zastaví finančnú podporu Slovenska z EÚ.

Samozrejme, toto je len reálna stránka veci. Formálne to funguje podľa pravidiel. Slovensko má nárok na eurofondy. Ak by ich chcel Brusel dočasne pozastaviť, nemôže to urobiť len preto, že slovenská vláda odstavila Šimečkovcov a ich nadácie. Formálnym dôvodom môže byť len porušenie „princípov právneho štátu“.

Lenže – za toto zaklínadlo sa dá skryť čokoľvek. Posudzovanie nie je striktne právne, ale politické. Zjednodušene: progresívna vláda, ktorá poslúcha, môže pokojne v sprievode polície napochodovať do verejnoprávnej televízie a obsadiť ju (ako v Poľsku po nástupe Tuskovej vlády). A naopak, kto sa správa príliš suverénne, ten sa dozvie, že porušil princípy právneho štátu a Brusel mu pozastaví výplatu z eurofondov, na ktoré má nárok (ako v prípade Maďarska).

V tejto fáze asi veľa závisí od toho, čo v Bruseli vybaví Ficov kamarát – a zároveň kamarát šéfky eurokomisie – Maroš Šefčovič. Ak zistí, že Slovensku celkom reálne hrozí priškrtenie eurofondov, v Smere zrejme spozornejú. A sústredia sily len na verejnú rozpravu o vykrmovaní šimečkovských mimovládok. Nie na hlasovanie a odstránenie Michala Šimečku z parlamentnej funkcie.

Napokon, z pohľadu Fica je dôležité to prvé. Potrebuje krik o klientelizme v radoch progresívcov, ktorí sú cez sieť mimovládok zavesení na milióny zo štátnej kasy.

To druhé, odvolanie Michala Šimečku v tajnom hlasovaní, je z pohľadu Smeru sporné. Získal by málo. A stratiť by mohol veľa.

Hrozila by mu bitka s Bruselom o obraz Slovenska a eurofondy. Hrozilo by mu, že Šimečka sa zahrá na martýra, ktorého prenasleduje vládna moc. A hrozilo by mu aj to, že témou dňa už nebude parazitovanie dúhových organizácií na štátnej kase, ale útok vládnej moci na opozíciu.

Mimochodom, Fico už raz vycúval z hlasovania o odvolávaní podpredsedu parlamentu, ktorý mal silné väzby na Brusel. Bolo to v roku 2015, počas jednofarebnej vlády Smeru. Terčom bol Ján Figeľ, ktorému Smer vyčítal zodpovednosť za finančné problémy Váhostavu. Fico si vychutnal hlučnú parlamentnú rozpravu. No hlasovanie sa nekonalo. Podľa Fica účel splnila rozprava, čiže verejná kritika exministra dopravy Figeľa.

Zdroje z koalície však hovoria, že dnes Ficovi mimoriadne záleží na hlasovaní o odvolaní Šimečku. Tlačil na SNS aj Hlas, aby neuhli. Hlasovanie o Šimečkovi koalícia očakáva v utorok.

Ficovo odhodlanie môže mať dva rôzne dôvody.

Prvým by bolo to, že sa po atentáte zmenil a konflikty s progresívnou opozíciou berie viac osobne ako pragmaticky. Ak to sedí, bolo by to smutné, ale pochopiteľné. Besné kampane progresívcov a ich médií podľa premiéra viedli k tomu, že skončil postrelený v nemocnici a s trvalými následkami.

Pri tomto tvrdšom scenári nie je vylúčené ani to, že Fico má v zásobníku na Šimečkovcov viac munície, ako ukázal…

Druhým dôvodom môže byť to, že Fico tlačí na hlasovanie, aby v boji so Šimečkovcami vyzeral principiálne. No výsledok tajného hlasovania môže aj tak ostať otvorený. Stačí, aby sa päť poslancov Smeru dohodlo, že odovzdajú neplatný hlas – a Šimečka ostane podpredsedom parlamentu.

A na jeho krku ostanú obvinenia o prepojeniach jeho blízkych na štátom vykŕmené neziskové organizácie.

Navyše, výčitky za nedostatok odvahy pri odvolávaní Šimečku by padali na hlavy poslancov strany Hlas, ktorá pri progresívcoch roky lavírovala. Nie na Smer.

Záver: ak celá hra povedie nielen k odvolávaniu Šimečku, ale aj k jeho odvolaniu (medzi jedným a druhým je zásadný rozdiel), bude to prekvapenie. Alebo niečo ako nehoda. Nehoda, ktorá v koncovke zabolí viac vládu ako opozíciu.

A nie, nejde len o strašenie eurofondmi. Tie by možno Šefčovič zachránil. Ide o princíp a obraz. Poslušné progresívne kádre, ktoré vynikajú v službe Washingtonu a Londýnu, sa tu predsa nemôžu hrať na „obete režimu“, „disidentov“ a „politicky prenasledovaných“. A koalícia by im v tom nemala pomáhať.

Povedané tenisovým slovníkom, ak to Fico preženie a naozaj zostrelí Šimečku z funkcie, nebude to víťazný úder, ale nevynútená chyba.

Dag Daniš / Denník Štandard