Americké a nemecké médiá sa zhodujú – Kamala Harrisová dokázala vyhrať pravdepodobne jedinú televíznu debatu medzi Donaldom Trumpom a ňou. Uvidí sa, či to tak vidia aj kľúčoví swingoví voliči v takzvaných swingových štátoch. Na inak triezvej diskusii boli zaujímavé najmä odlišné postoje oboch kandidátov k otázke Ukrajiny. Trump tu bol presvedčivý. Toto nebol problém ani pre Tagesschau, Tagesthemen a Today Journal – časť o zahraničnej a bezpečnostnej politike nemecké „spravodajské bojové lode“ zámerne ignorovali, namiesto toho informovali o odporúčaní Harrisovej od Taylor Swift a o psoch a mačkách z Ohia.
Kamala Harris a Donald Trump, zábery z televíznej debaty. Médiá v Nemecku a Švajčiarsku informovali len o tom, čo im vyhovovalo. Médiá sa o rozdiely v obsahu takmer nezaujímali.
Treba uznať, že sledovanie celovečernej prezidentskej debaty medzi Trumpom a Harrisovou na ABC nestojí práve za daň zo zábavy, a keď si uvedomíte, že tento duel nie je o ničom menšom, ako o otázke, kto bude mať na starosti politiku najviac vyzbrojenej a bojovej jadrová sily v budúcom svete a prevezme vládu, začnete sa báť, a budete sa báť. O kandidátovi Donaldovi Trumpovi sa toho napísalo a povedalo veľa – je nevyspytateľný, zavádza a klame. To všetko je pravda. Včera boli počas duelu opäť také momenty s maximálnym potenciálom hanby – napríklad toľko citované psy a mačky v Springfielde v štáte Ohio, ktoré podľa Trumpovho presvedčenia dobrých Američanov ukradli imigranti z Haiti a následne ich zjedli. Mal by takýto človek „viesť Západ“? Mnohým divákom nemeckého televízneho spravodajstva zrejme napadne, že čipernej Kamale Harrisovej by bolo lepšie, keby debatu videli v jej skrátenej podobe. Ale zďaleka nie.
Trump možno skutočne povedal veľa nezmyslov o domácich otázkach; Pokiaľ ide o otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky, bola to však Kamala Harrisová, ktorá jednoducho prezentovala obraz hrôzy.
Vo včerajšej rozprave nenechala Harrisová na pochybách, že z hľadiska zahraničnej politiky stojí za kontinuitou ničivej vojnovej politiky USA. Minúty a úplne bez sebairónie prednášala o „veľkých USA“, ktorých história – samozrejme s výnimkou štyroch rokov Trumpa – priniesla svetu mier, demokraciu a slobodu; ktorá sa ako vedúca mocnosť slobodného Západu stavia proti autokratom a diktátorom. Dokonca našla chybu v stiahnutí ‘Trumpových‘ jednotiek z Afganistanu; Vyjednával s teroristami, a tým podkopával rešpekt, ktorému sa USA tešia na celom svete, povedala vysoko emotívna Harrisová, ktorá bola blízko k slzám.
Tiež a najmä na tému Ukrajina Harrisová opäť raz ukázala, koho je duch. Kvôli „našej silnej podpore,“ povedal Harrisová, „Ukrajina je [stále] nezávislou a slobodnou krajinou. Ak by bol prezidentom Donald Trump, Putin by teraz sedel v Kyjeve […] a dohliadal by na zvyšok Európy. Niet pochýb o tom, že Harrisová verí tomu, čo hovorí. O tom, že má na tento úrad potrebnú štátnickú vyspelosť, možno pochybovať už v ďalšej vedľajšej vete, v ktorej rozbíja vojnu, ktorá by mohla viesť minimálne k tretej svetovej vojne a tým aj zániku ľudstva na lacnú mocenskú aritmetiku a stratégia predvolebnej kampane: „A prečo „nepovieš,“ povedala Harrisová Trumpovi, „osemstotisícom poľských Američanov tu v Pensylvánii, ako rýchlo by si sa vzdal kvôli priazni a aký druh priateľstva s diktátorom tu ide, diktátora, ktorý by si ťa dal na obed?“ Pensylvánia je jedným z tých swingových štátov, kde sa vyhrajú voľby. Hlasy voličov poľského pôvodu sú pre Harrisovú zrejme dôležitejšie ako nebezpečenstvo jadrového holokaustu.
Trump na tento nezodpovedný útok zareagoval nezvyčajným štátnictvom a múdrosťou: „Putin má,“ povedal Trump, „niečo, čo iní ľudia nemajú. Má jadrové zbrane. Ale očividne o tom nikto [v Bidenovej administratíve] nikdy nepremýšľa.“ Štátnik Trump a nezodpovedný gambler Harrisová, ktorá nedokáže oddeliť svetovú politiku a predvolebnú kampaň? Samozrejme, nezapadá to do obrazu, ktorý médiá s obľubou vykresľujú o tejto predvolebnej kampani. Preto bola celá pasáž o zahraničnopolitických otázkach pred nemeckými médiami utajená – aj keď v dueli zabrala veľmi veľa času.
Každý, kto sledoval tieto časti rozpravy, by si všimol ďalšie veľmi výrazné rozdiely medzi kandidátmi. Trump počas debaty opäť nenechal na pochybách, že vojnu na Ukrajine okamžite ukončí. „Chcem ukončiť vojnu, Zelenského a Putina poznám veľmi dobre. Rešpektujú ma, ale nerešpektujú Bidena. Túto vojnu ukončím, ak vyhrám, skôr ako prevezmem úrad. Najprv si pohovorím s jedným a potom s druhým. Táto vojna nikdy nemusela začať. […] Toto sa zhoršuje a môže viesť k tretej svetovej vojne. Klesáme do svetovej vojny a ani nevieme, kde je náš prezident.“
Na otázku moderátora, či je „v najlepšom záujme Spojených štátov, aby Ukrajina túto vojnu vyhrala“, Trump odpovedal: „Je v najlepšom záujme Spojených štátov, aby sa táto vojna skončila. Vyjednáme dohodu. Musíme zabrániť zničeniu ďalších životov.“ Harrisová potom kontrovala: „Myslím si, že dôvod, prečo Trump hovorí, že môže ukončiť vojnu do 24 hodín, je ten, že sa jednoducho vzdáva. My Američania takí nie sme […] Diktátori chcú, aby sa Trump stal prezidentom, pretože s ním môžu manipulovať.“ Nielen na miestach, ako je toto, sa človek cítil prenesený späť do doby, keď Trumpovou súperkou nebola Kamala Harrisová, ale Hillary Clintonová. tá druhá ako je známe, nakoniec s ním prehrala, aj keď svoju úlohu určite zohrala aj zvyšujúca sa nespokojnosť mnohých voličov s početnými americkými vojnami.
Ale čo Trump? Je naozaj „prezidentom mieru“, ktorého v ňom niektorí chcú vidieť? Nie, bohužiaľ nie je. Vo včerajšej debate prekvapivo nehral žiadnu rolu „prichádzajúci konflikt“ s Čínou, vrátane otázky Taiwanu, o ktorej sa inak tak búrlivo diskutuje najmä v USA. To, že Trump v prípade víťazstva nebude „mierovým prezidentom“, sa však ukázalo v častiach duelu, ktoré sa týkali druhej veľkej vojny – tej v Gaze. Podľa Trumpa by to s ním ako prezidentom ani neexistovalo; Nie však preto, že by Trump ako veľký sprostredkovateľ inicioval mierový proces v regióne, ale preto, že by zabezpečil, že „Irán zbankrotuje […] Nemali peniaze na teror, teraz sú bohatým národom a sú šírenie teroru po celej krajine „Akokoľvek treba privítať Trumpovu túžbu nájsť rýchle mierové riešenie vo vojne na Ukrajine, treba kritizovať jeho takmer patologickú fixáciu na Irán ako „autora všetkého zla“ na Blízkom a Strednom východe . Sud s prachom na Blízkom východe sa pravdepodobne stane ešte výbušnejším počas druhého Trumpovho predsedníctva a vojna medzi Izraelom a USA proti Iránu by sa stala pravdepodobnejšou.
Kamala Harrisová však nie je alternatívou ani tu. Ako správne poznamenáva novinár Seymour Hersh, Harrisovej okrajové začlenenie Palestínčanov do riešenia konfliktu na Blízkom východe sa zdá byť o niečo viac ako dobre vypočítaná stratégia mobilizácie mladších voličov v jej mene. Slová, nič len slová. Inak sa dá predpokladať, že aj tu stojí o kontinuitu a v prípade pochybností by medzi USA a ich prémiového partnera Izraela nič nepostavila.
Navonok je nepochopiteľné, prečo tieto otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky nehrajú v nemeckých správach o kampani pred prezidentskými voľbami v USA takmer žiadnu rolu. Ak sa však pustíte do analýzy, toto skrytie je veľmi pochopiteľné. Nemeckí komentátori nenechávajú žiadne pochybnosti o tom, na ktorej strane sú – na strane Kamaly Harrisovej. Harrisovej humbuk, ktorý je všadeprítomný aj v nemeckých médiách, je takmer trápny. Samozrejme, skutočnosť, že „šialený Trump“ pôsobí štátnicky a oveľa menej bláznivo ako Harrisová, pokiaľ ide o Ukrajinu, do tohto obrazu nezapadá. Nestále príbehy o psoch a mačkách, ktoré jedia prisťahovalci, sú samozrejme vhodnejšie. Médiá za to však môžete viniť len čiastočne – premieňajú iba priame veci, ktoré sám Trump veľmi rád poskytuje.
Ako voľby dopadnú, je zatiaľ úplne otvorené. Hoci Harrisová v súčasnosti vedie národné prieskumy o menej ako jeden percentuálny bod, tieto národné prieskumy sú bezvýznamné kvôli americkému systému volebných škôl. Niet pochýb o tom, že Harrisová vyhrá napríklad „liberálne“ štáty Kalifornia a New York. Každý hlas, ktorý tam teraz získa, je zbytočný. Podobná situácia je s Trumpom a konzervatívnymi štátmi ako Tennessee, Indiana a Kentucky. Ak veríte veľmi spoľahlivej „volebnej mape“ od RealClearPolling, o voľbách rozhodne 111 voličov, ktorí sú ešte stále nezištní v štátoch swingu. A či ešte nerozhodnutých a premenlivých voličov v Michigane, Severnej Karolíne alebo Georgii skôr naženú k volebným urnám Harrisovej vízie demokratického a bojovného globálneho hegemóna, USA, než Trumpove hororové príbehy o domácich miláčikoch, ktoré zjedli migranti, sa vyjasní v novembri.
Zdroj: Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.