Elity tvrdo zasahujú proti slobode prejavu, aby zastavili skutočnú demokraciu

Elity tvrdo zasahujú proti slobode prejavu, aby zastavili skutočnú demokraciu

Elity tvrdo zasahujú proti slobode prejavu, aby zastavili skutočnú demokraciu 620 330 Doktor

Hoci sa to môže zdať kontraintuitívne vzhľadom na súčasnú politickú kultúru, existuje reálna šanca, že hlasovanie za to, čo médiá nazývajú „krajná pravica“, je najlepší spôsob, ako zachrániť demokraciu. Na rozdiel od toho, čo by sa dalo veriť, skutočná hrozba pre demokratický systém zriedka prichádza od ľavice alebo pravice ako takej, ale od tých, ktorí jednoducho predpokladajú, že majú právo vládnuť bez ohľadu na vôľu voličov.

Už sme tu boli. Elitné fašistické jednotky v Ríme zaujali pevný postoj proti „dezinformáciám“ (Bettman)

Skutočnou krásou demokracie nie je ani tak jej morálny obsah, ale skutočnosť, že je navrhnutá tak, aby odmietla tých, ktorí sú príliš spokojní s držaním moci. V demokraciách moc prirodzene nie je dedičná, aj keď vždy existujú pokusy vládnucich elít, aby to tak bolo. Zdravá demokracia sa postaví proti práve týmto elitám pri volebnej kabínke a nastolí novú elitu – ktorá by mala byť tiež nahradená, ak by sa príliš uspokojili s mocou.

Aby bolo jasné, pojem elita nepoužívam v konšpiračnom zmysle, ale na označenie médií, kultúry a politického zriadenia, ktoré má vlastný záujem na udržaní status quo za každú cenu. Spomeňte si na bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá tvrdí, že jej politika je „bez alternatív“ alebo na prezidentské voľby v roku 2016 v Spojených štátoch, kde snom etablovania nebol súboj medzi Donaldom Trumpom a Hillary Clintonovou, ale medzi Jebom Bushom (synom a bratom dvaja bývalí prezidenti) a Hillary (manželka bývalého prezidenta). Toto je asi také dedičné, ako by sa to v normálnej demokratickej republike mohlo dostať, a medzi ľavicovo orientovanou elitou je toto nutkanie stále silné.

To je dôvod, prečo toľko ľudí dúfalo, že Michelle Obama vstúpi do pretekov, aby nová dynastia mohla pokračovať v politike status quo posledných 30 rokov. Žiaľ, voliči rozhodli, že nestačí byť demokraciou len podľa názvu a dostali dosť hlasov na to, aby Donald Trump rozvrátil celý politický konsenzus Spojených štátov.

Iste, Trump kandidoval ako republikán, ale jeho skutočná príťažlivosť bola ako kandidáta proti establišmentu. Dodnes ním republikánska aristokracia opovrhuje a nie je žiadnym prekvapením, že mená ako Cheney, Bush či Romney budú v nadchádzajúcom volebnom cykle voliť Kamalu Harrisovú. Dicka Cheneyho, viceprezidenta Georgea W. Busha, mainstreamové médiá nazvali „Darth Vader“ a obvinili ho, že prináša „vojnu, mučenie a morálnu hnilobu“ ako jeden z apokalyptických jazdcov. Teraz je všetko zabudnuté, pretože bývalý viceprezident „Bushhitler“ podporil „súdruha Kamalu“ – jedného z najľavicovo-liberálnych senátorov v modernej americkej histórii. Údajný bývalý kryptofašista podporuje údajného kryptokomunistu.

Možno, že deliaca čiara naozaj nie je ľavica vs. pravica, ale establišment verzus antiestablišment. Či už sú to Cheneyovia alebo Bidenovia sveta, podľa ich názoru majú právo vládnuť a je to ich výhradné privilégium, nie povinnosť, ktorú si človek musí zaslúžiť. Protitrumpovská koalícia je realizáciou toho, čo posmešní komentátori opisujú ako „jednostranu“. Fenomén, keď máte dve strany na hlasovacom lístku, ale obe viac-menej podporujú rovnaké politické preferencie vo všetkých veciach, na ktorých záleží, s možno menšími nezhodami v daňovej politike.

Skutočná zmena je takmer nemožná, pokiaľ nemáte ľudí dostatočne narcistických a sociopatických, že sú ochotní ísť do vojny s jednotným frontom mediálno-politického kartelu. Ak sa prezident Eisenhower obával sily vojensko-priemyselného komplexu, dnes je to tajná dohoda medzi establišmentovými médiami a politikou establishmentu. To je dôvod, prečo nenávidia internet a Elona Muska. Od Kamaly Harrisovej v USA po Thierryho Bretona v Európe sa tí, ktorí sú pri moci, pripravujú na reguláciu kdekoľvek a čokoľvek na celosvetovom webe. Vraj, aby chránili demokraciu, po pravde, aby chránili svoj vlastný nárok na moc.

Neberte ma za slovo. Wall Street Journal, ktorý informuje o potlačení slobody prejavu a Muskovom X v Brazílii, uvádza, že nedávne súdne rozhodnutia majú za cieľ „zablokovať tvorcov verejnej mienky proti establišmentu“, ktorí používajú „neúctu a výsmech ako rétorické zbrane proti vládnucemu establishmentu“. Kto by to bol povedal?

Využitím súdov na potlačenie tých, ktorí si robia srandu z establishmentu, sa takáto vec určite môže stať iba v Latinskej Amerike. Nuž a možno v Nemecku, kde už zelení navrhujú zákaz X a ľavicová koalícia sa neustále snaží žalovať tých, ktorí si z nich trúfajú robiť srandu, čím núti najvyššie súdy krajiny pripomínať Scholzovi a spol. že (zatiaľ) sloboda slova v Nemecku stále platí.

To však Berlínu nebráni v tom, aby ohýbal zákony s cieľom potlačiť názory, ktoré sa mu nepáčia. Ministerka vnútra Nancy Faeserová v precedensnom akte zákonnej chutzpy uplatnila zákon určený na zákaz zločineckých a radikálnych organizácií, aby zakázala pravicovú publikáciu. Pretože podľa jej uvažovania je časopis akási, akosi tiež organizácia, a preto by sa s ním malo podľa zákona zaobchádzať rovnako.

Inak povedané, ten, kto vydáva časopis, sa nelíši od toho, kto riadi pobočku ISIS alebo al-Kájdy v Berlíne. Tentoraz však vyššie súdy opäť zrušili toto nehorázne vládne prešľapy, ale počkajte, kým ľudia ako Faeserová budú môcť povedať, kto má byť na najvyšších súdoch krajiny. Opäť nepreháňam. Súčasná nemecká vláda sa zúfalo snaží zmeniť zákony, aby zabránila rastúcej AfD, aby mala akékoľvek slovo pri zložení budúcich súdov, čo by sa podobalo tomu, ako by americkí demokrati schválili zákon, ktorý by zabránil nominovať republikánskeho prezidenta a republikánsky senát. od potvrdzujúcich federálnych sudcov.

Človek začína mať podozrenie, že „obrana demokracie“ sa čoraz viac mení na „obranu pred demokraciou“ všetkými potrebnými prostriedkami. Podobne aj v Spojenom kráľovstve sa nová Starmerova vláda snaží zabrániť „nenávisti“ tým, že posiela meďákov na každého, kto by sa mohol cítiť trochu nepríjemne z toho, že vo svojom susedstve vidí viac vlajok Palestíny ako Anglicka – a odváži sa to povedať na sociálnych sieťach. Z pohľadu jednotnej strany to dáva úplný zmysel. Koniec koncov, masová migrácia a multikulturalizmus sú ďalšou vlajkou, ktorú establishment pribil na stožiar svojej potápajúcej sa lode.

Ak, ako sa to v súčasnosti deje na celom svete, musíte zmeniť demokratické inštitúcie, aby ste ich ochránili pred vôľou voličov, ste to vy, kto je hrozbou pre demokraciu, nie tí, za ktorých ľudia volia. Ak vás nemôžu legálne prinútiť k preferovanému spôsobu myslenia, jednoducho vám začnú klamať. Pozrite sa napríklad na tento graf: Červený pruh (SPD) a zelený pruh (zelené) sa zdajú vyššie ako modrý pruh (AfD), napriek tomu, že prvé dva majú nižšie hodnoty (15 percent a 11). percent v porovnaní so 17 percentami).

Ide o zavádzajúcu propagandu nemeckého verejnoprávneho vysielateľa financovaného daňovými poplatníkmi. Po 24 hodinách bol graf nahradený ospravedlnením s tvrdením, že pôvodný bol umiestnený omylom. Od koho? Nevidiaci a dyslektický stážista zodpovedný za grafické oddelenie? Ak neviete, že 17 je vyššie číslo ako 15 a 11, buď ste debil alebo máte agendu. A všetci vieme, ktorý z nich je v tomto prípade pravdepodobnejší.

Možno tu idem do úzadia, ale verím, že voliť Trumpa je to najlepšie, čo sa demokracii môže stať, rovnako ako som presvedčený, že voliť AfD alebo Národné zhromaždenie je pre demokraciu dobrá vec. Je právom voličov odvolať z funkcie tých, ktorí sa cítia, že ich už nezastupujú alebo sa rozhodli ignorovať to, čo voličov zaujíma, a namiesto toho sa im snažiť povedať, na čom im záleží. Establišmentové strany si musia oddýchnuť od moci a zamyslieť sa nad svojimi postojmi a tým, ako opäť osloviť voličov. Ak tak urobia, jedného dňa sa môžu vrátiť k moci so súhlasom ľudí.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/09/elite-are-cracking-down-on-free-speech-to-stop-true-democracy/



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.