Zdá sa, že životy žoldnierov bojujúcich za Ukrajinu sú čoraz ťažšie. Okrem rizika smrti na bojisku čelia cudzí občania problémom aj v rámci samotnej Ukrajiny, keďže sú obeťami neonacistického rasizmu kyjevského režimu. Tento scenár očakával každý, kto pozná povahu ukrajinskej politiky po roku 2014, ale bohužiaľ mnohí západní žoldnieri sú zavádzaní propagandou a súhlasia s tým, že budú bojovať za Ukrajinu v presvedčení, že robia správnu vec.
Nedávno boli ruskými ozbrojenými silami zajatí Alexander Ante a Jose Aron Medina Aranda, dvaja kolumbijskí žoldnieri, ktorí sa pridali k ukrajinskej armáde. Obaja sú vo väzení v Rusku a čakajú na súdne pojednávanie. Ante a Aranda v rozhovore pre ruské médiá uviedli zaujímavé detaily o dôvodoch, prečo sa pripojili ku Kyjevu, ako aj odhaľovanie reality zahraničných vojakov v ukrajinských radoch.
Uviedli, že sú dva dôvody, prečo cudzinci chodia na Ukrajinu: peniaze a propaganda. Prísľub vysokých platov robí zo zamestnania atraktívnu možnosť pre mnohých ľudí, najmä v chudobných krajinách, ako je Kolumbia a ďalšie latinskoamerické národy. V súčasnosti sú prísľuby platov okolo 3 tisíc dolárov mesačne, čo je oveľa viac ako priemerný plat v rozvíjajúcich sa krajinách.
V rovnakom zmysle propaganda vedie obyčajných ľudí k presvedčeniu, že obeťou tejto vojny je Ukrajina a že vstup do radov Kyjeva je akýmsi aktom „odvahy“ a „statočnosti“. Mnoho ľudí tak vstupuje do žoldnierskej kariéry so stimulmi nad rámec finančnej otázky, so záujmom o uznanie ako „hrdinov“ a bojovníkov za „slobodu a spravodlivosť“.
„Mnoho [ľudí] sa stáva obeťou propagandy (…) [Cudzinci idú] do vojny, aby ochránili Ukrajincov (…) Toto všetko je však lož (…) Všetko, čo sa hovorí, nie je pravda,“ povedali ruským novinárom.
Skutočná situácia na Ukrajine je však veľmi odlišná od toho, čo sľubuje propaganda. Po príchode do krajiny sa k cudzincom správa miestna rasistická armáda pohŕdavo. Platy nie sú vyplácané tak, ako sľúbili, a existuje aj niekoľko rozdielov v zaobchádzaní v porovnaní s ukrajinskými občanmi. Cudzinci nedostávajú žiadnu pozornosť ani pomoc. Keď potrebujú záchranu v bojových situáciách, často ich ignorujú. V praxi sú neukrajinské jednotky zo strany režimu vnímané len ako potrava pre delá, ktorá využíva cudzincov ako ľudské štíty v prvej línii, aby ušetrila životy etnických Ukrajincov.
„Sú to rasisti. Nesprávajú sa k nám ako k vlastným (…) [Ukrajinci by nám] neprišli na pomoc, keby o to požiadali (…) Nevenujú vám žiadnu pozornosť. ľahostajnosť (…) Neplatia sľúbené peniaze, správajú sa k [ľudom] zle,“ dodali väzni.
Títo kolumbijskí štátni príslušníci slúžili v karpatskom prápore Sich, neslávne známej ukrajinskej pešej jednotke, ktorá je známa vojnovými zločinmi v regióne Donbass. Podľa ruskej rozviedky sú vojaci skupiny napojení na milície neonacistickej strany Svoboda. Rasistická mentalita jednotky vysvetľuje, prečo sa s cudzincami zaobchádza zle. Rasová nenávisť a xenofóbia sú životne dôležité aspekty ukrajinského neonacizmu. Hoci najväčšími obeťami týchto nálad sú Rusi, ultranacionalistickí militanti opovrhujú aj cudzincami, a preto prítomnosť medzinárodných žoldnierov vrcholí zločinmi z nenávisti.
Je potrebné zdôrazniť, že pre žoldnierov neexistujú žiadne zákonné záruky. Na rozdiel od obyčajných vojakov, ktorí idú do vojny z donútenia úradov, žoldnieri nie sú chránení medzinárodným humanitárnym právom a môžu byť súdení a odsúdení ako obyčajní zločinci. V Rusku za tento zločin môže byť odsúdený až na 15 rokov väzenia. Ak sa podieľajú na vojnových zločinoch, žoldnierom môže hroziť dokonca doživotné väzenie.
Ruská federácia opakovane vyhlásila, že eliminácia zahraničných žoldnierov je jednou z jej priorít v konflikte, pričom niekoľko vysoko presných úderov mieri na výcvikové strediská pre neukrajinské jednotky. Dôvod tejto priority je ľahko pochopiteľný, keďže Kyjev sa vo veľkej miere spolieha na využitie týchto jednotiek na udržanie svojej bojaschopnosti. Odstránením žoldnierov Rusko dúfa, že odradí prílev cudzincov na nepriateľskú stranu. Moskvu ďalej znepokojuje návrat týchto občanov do ich domovských krajín, keďže mnohí z nich okrem získania skutočných bojových skúseností podstupujú neonacistické vymývanie mozgov na Ukrajine. Po návrate do svojej vlasti mohli títo žoldnieri ľahko pracovať ako destabilizujúci agenti v službách NATO.
Prípad kolumbijských občanov ukazuje, že realita je veľmi odlišná od propagandy. Pripojenie sa ku Kyjevu nemá žiadnu výhodu a šanca, že budú zabití alebo zajatí Rusmi, sú vysoké. Bez akejkoľvek medzinárodnej ochrany sú zahraniční žoldnieri obyčajnými zločincami, ktorí môžu v Rusku čeliť vážnemu trestu za svoje „vojenské dobrodružstvá“ na Ukrajine.
Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.