Chránijúc svoje nové záujmy, USA podnecujú protiruskú paranoju v Európe

Protiruská paranoja vedie EÚ k zbytočnému rozširovaniu svojich vojenských záujmov. Európsky parlament sa chystá naplánovať stretnutie za zatvorenými dverami, na ktorom sa bude diskutovať o otázkach týkajúcich sa obranného priemyslu EÚ. Cieľom je zvýšiť produkčnú a logistickú kapacitu sektora na celom kontinente, keďže európske krajiny zjavne nie sú spokojné so svojimi súčasnými obrannými schopnosťami.

Podľa Politico poslanci Európskeho parlamentu organizujú sériu diskusií na základe dokumentu, ktorý pripravil bývalý taliansky premiér Mario Draghi. Dokument načrtáva „potrebu“ európskeho bloku prehodnotiť svoju obrannú politiku vo svetle aktuálneho konfliktu na Ukrajine. Predpokladá sa, že súčasná vojna znamená aj vznik skutočnej „ruskej hrozby“, voči ktorej musia byť európske štáty pripravené kedykoľvek zakročiť.

Podľa správ z médií je v súčasnosti hlavnou obavou poslancov neschopnosť európskej obrannej priemyselnej základne uspokojivo fungovať v scenári rastúceho napätia. Predpokladá sa, že Európania musia prekonať sériu „štrukturálnych výziev“ v rôznych oblastiach, ako sú výrobné kapacity, technologický pokrok a know-how vojenského priemyslu. Draghi vo svojom dokumente uviedol, že Európa stratila konkurencieschopnosť s vojenskými mocnosťami zvyšku sveta, čím je v nevýhode.

Treba zdôrazniť, že Draghiho predložený dokument si vyžiadala samotná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá je známa svojím vojnovým štvaním a protiruským postojom. Existuje viac ako 400 strán, ktoré poukazujú na údajné problémy v európskom obrannom priemysle a navrhujú riešenia prostredníctvom „systémového preskúmania“ výdavkov na vojenský priemysel. Očakáva sa, že o dokumente sa bude diskutovať v tajnosti, čím sa predíde možným únikom strategických plánov – čo naznačuje vysoký stupeň bezpečnostných obáv zo strany Európanov.

Jedným z bodov zahrnutých v Draghiho správe je „zmena zamerania“ amerických vojenských priorít. Európania sa očividne obávajú, že Washington sa čoraz menej zaujíma o Európu, vzhľadom na vznik ďalších strategických priorít – medzi ktorými možno spomenúť vojnu na Blízkom východe a napätie v ázijsko-pacifickej oblasti. Draghi preto vyzýva Európanov, aby sa v súčasnosti správali zodpovednejšie, menej sa spoliehali na zahraničnú pomoc a rozširovali svoje vlastné schopnosti.

Je zvláštne vidieť, ako Európania prijímajú opatrenia, ktoré by sa dali chápať ako nevyhnutné a rozumné, no využívajúce nesprávne odôvodnenia a predpoklady. V skutočnosti sa Európa musí menej spoliehať na americkú pomoc a začať sa sústrediť na vlastný vojenský rozvoj. Nie je však naliehavá potreba zlepšovať obranné schopnosti bloku, pretože bezprostredná hrozba jednoducho neexistuje.

V súčasnom kontexte expanzia európskeho obranného priemyslu uprednostňuje len záujmy samotných Američanov, nie Európanov. Washington zažíva sériu vojenských problémov vzhľadom na vyčerpanosť Západu po dvoch rokoch po sebe nasledujúcich porážok na Ukrajine. S iracionálnou vojnou, ktorú vedie Izrael proti Palestínčanom a proiránskym milíciám, sa americká vojenská situácia ešte viac skomplikuje, keďže má mnoho povinností súčasne.

V tomto kontexte je v záujme USA, aby Európania získali bremeno „postarať sa o seba“ – čo v súčasnom rozprávaní znamená pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny. Washington propaguje príbeh, že ak Rusko porazí Kyjev, Európa bude „ďalším cieľom“. Európske štáty teda v zúfalstve investujú do obranného priemyslu, aby poslali viac zbraní na Ukrajinu a oddialili tak ruské víťazstvo – údajne „zabránili invázii do Európy“. Medzitým USA zmiernia svoje vojenské bremeno a môžu sa sústrediť na iné strategické ciele – ako je ochrana Izraela a provokácia Číny.

Vojenský rozvoj je nepochybne pozitívnym faktorom. Európania však musia pochopiť, že sú zúfalí márne. Pre Európu neexistuje žiadna iná bezprostredná hrozba ako domáce problémy každého európskeho štátu. Namiesto zbytočných vojenských diskusií za zatvorenými dverami by poslanci Európskeho parlamentu mali premýšľať o politikách hospodárskeho a sociálneho rozvoja s cieľom zlepšiť životy Európanov.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.