Musíme predefinovať pojem terorizmus. Po 11. septembri bolo bežné tvrdenie, že hoci je terorizmus určite tragický, riziko úmrtia pri dopravnej nehode bolo stále výrazne vyššie ako pri teroristickom útoku. Od útoku al-Kájdy na Spojené štáty uplynulo 23 rokov a napriek hrozbám zo strany zosnulého Usámu bin Ládina a jeho prívržencov k žiadnemu inému útoku takýchto rozmerov nedošlo. Pocit neistoty však akosi nezmizol a ako sa ukázalo, násilný terorizmus je len symptómom oveľa širšieho problému.
Hľadáte stopy za vraždami nožom v Solingene? Nemci už vedia, kto je vinný (Foto: Andreas Rentz/Getty Images)
Porovnávanie s dopravnými nehodami bolo vždy neseriózne. Nehody sú od prírody tragické, pretože nikto zo zúčastnených nechce, aby sa stali. Ani bezohľadní vodiči či neopatrní výrobcovia áut neplánujú úmyselne zabíjať ľudí, a ak sa tak stane, neoslavujú to. Preto väčšina ľudí akceptuje riziká dopravy ako prijateľný kompromis v porovnaní so všetkými výhodami, ktoré so sebou moderná doprava prináša. Hoci by sa nehody áut mohli zákazom áut znížiť na nulu, nikto by takéto opatrenie vážne nebral. Vymoženosti, ktoré automobil prináša, ďaleko prevyšujú náš strach z rizika, ktoré so sebou prináša.
V Európe sa teraz čoraz viac ľudí pýta, aké vymoženosti sa dosiahli masovou imigráciou z nezápadných krajín a aké sú vyrovnávacie výhody, ktoré ospravedlňujú neustále rastúce riziká, ktoré s tým súvisia. Analýza nákladov a prínosov druhu migrácie, ktorú Európa v súčasnosti zažíva, odhaľuje, že sú to takmer všetky náklady a takmer žiadne výhody.
Za posledných desať rokov sa počet útokov nožom v Nemecku zvýšil o 50 percent. Cudzinci sú v porovnaní s ich podielom na populácii šesťkrát častejšie páchateľmi. Pokiaľ ide o sexuálne motivované zločiny, ich počet sa zvyšuje na sedemkrát častejšie. Kdekoľvek sa zhromažďujú údaje, objavuje sa rovnaký vzorec: prisťahovalci z Afriky a Blízkeho východu majú najvyššiu mieru trestných činov. Podľa údajov zo Švédska je 58 percent mužov odsúdených za znásilnenie alebo pokus o znásilnenie narodených v zahraničí. Poukazovanie na to, že masová migrácia z nezápadných krajín viedla k zhoršeniu kvality života v mnohých západných krajinách, nie je ani populistické, ani hyperbolické, ale iba konštatovanie faktu.
Tento druh migrácie nielenže znižuje celkovú bezpečnosť, ale je aj veľkou záťažou pre daňových poplatníkov. Jan H. van de Beek, holandský matematik, skúmal migráciu v Holandsku a priniesol niekoľko triezvych poznatkov. Jeho údaje odhaľujú, že vláda v rokoch 1995 až 2019 minula na migráciu približne 17 miliárd eur ročne. Táto suma sa v týchto rokoch každý mesiac rozloží na viac ako 1 miliardu eur.
Štúdia Van de Beeka sa odvážne púšťa do kontroverznej oblasti tým, že rozlišuje medzi západnou a nezápadnou imigráciou a skúma ich ekonomické dopady. Zistil, že náklady na prevažne nezápadné prisťahovalectvo dosiahli 17 miliárd eur ročne, zatiaľ čo prisťahovalectvo zo západných krajín v skutočnosti vytvorilo prebytok vo výške približne 1 miliardy eur. Ak bude úroveň migrácie z rokov 2015 – 2019 pretrvávať, predpokladá sa, že fiškálna záťaž stúpne zo 17 miliárd EUR v roku 2016 na približne 50 miliárd EUR, čo je prudký nárast, ktorý je pre sociálny štát pravdepodobne neúnosný. Na rozdiel od toho, čo vám hovoria nadšenci otvorených hraníc, masová migrácia nebude záchrancom sociálneho štátu, ale posledným klincom do jeho rakvy.
Podobnú dynamiku možno pozorovať v celej Európe. Dánske ministerstvo financií zistilo, že nezápadní prisťahovalci sú náchylnejší zostať poberateľmi celoživotného sociálneho zabezpečenia v porovnaní s pôvodnými Dánmi a západnými prisťahovalcami. V Nemecku a Rakúsku je model porovnateľný. Približne 45 percent poberateľov dávok v nezamestnanosti v Nemecku nie sú občania, čo daňových poplatníkov stojí približne 20 miliárd eur ročne. Turecká komunita, ktorú tvorí 1,4 milióna ľudí a viac ako dve percentá nemeckej populácie, často vykazuje horšie ukazovatele výkonnosti v porovnaní s ich nemeckými rovesníkmi. Zažívajú vyššiu mieru nezamestnanosti, majú tendenciu odchádzať do dôchodku skôr a viac sa spoliehajú na štátne dávky. Údaje z Rakúska to potvrdzujú, pričom takmer 60 percent poberateľov štátnych dávok má „migrantský pôvod“.
Dôležitejšie ako ekonomické údaje je však rastúci tlak na sociálnu súdržnosť a zvýšená miera úzkosti v rámci populácie. Napríklad vysokopostavený príslušník nemeckej polície po útokoch nožom v Solingene povedal, že odteraz sa „každý musí sám rozhodnúť, či pôjde na slávnosti, na futbalové zápasy alebo pôjde verejnou dopravou“. Inými slovami, to, čo bolo kedysi všednou súčasťou každodenného života, je dnes riskantným podnikaním, keďže štát sa takmer vzdal svojej povinnosti chrániť svojich občanov.
Ale stáva sa to ešte horšie. Prečo napríklad nemecké ministerstvo zahraničných vecí nariadilo svojim veľvyslanectvám a konzulátom na miestach ako Afganistan, Pakistan a Sýria, že by mali vydávať víza, aj keď žiadatelia nemajú žiadne alebo zjavne sfalšované doklady? Prečo by nemecká vláda aktívne podporovala migráciu práve z tých častí sveta, ktoré sú nadmerne zastúpené v štatistikách kriminality? Zdá sa, že odpoveď na túto otázku je, že časti nemeckého establishmentu sa starajú viac o cudzincov ako o svojich vlastných ľudí. Takýto postoj však bude niečo stáť – a prvá časť návrhu zákona bude splatná už túto sobotu v komunálnych voľbách, kde AfD s najväčšou pravdepodobnosťou uspeje s veľkými ziskami. Ak si myslíte, že získať miesto kancelára pre AfD v najbližších 10 rokoch je nemožné, možno budete prekvapení.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.