Boj proti Šimkovičovej sa vedie pod dúhovou vlajkou

Boj proti Šimkovičovej sa vedie pod dúhovou vlajkou

Boj proti Šimkovičovej sa vedie pod dúhovou vlajkou 620 330 Mr Hyde

Drlička s Kusou možno sú rešpektovanými odborníkmi, no zároveň sú aj bojovníkmi v kultúrnej vojne, ktorí stoja na dúhovej strane barikády. Očakávať, že práve ministerka za SNS sa za nich postaví, by bolo naivné.

Ilustračná grafika. Autor: Vlado Palša

Keď odvolali Mateja Drličku z pozície riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) a Alexandru Kusú z pozície riaditeľky Slovenskej národnej galérie (SNG), drvivej väčšine ľudí na Slovensku to bolo zrejme úplne jedno. No keďže Drlička a Kusá majú silné meno v umeleckých a hlavne progresívnych kruhoch, veci sa dostalo výraznej mediálnej pozornosti.

Z prvotných mediálnych výstupov sa pritom mohlo zdať, že Drlička aj Kusá sú v kultúrnej obci považovaní za rešpektovaných odborníkov a schopných riaditeľov a ich odvolanie je čisto účelové. Výstupy hercov boli emocionálne silné, rovnako ako mediálny tlak, ktorý človeka podprahovo nútil postaviť sa proti Šimkovičovej a vyjsť na protest do ulíc.

Len tej hlave sa akosi nechce. A nebude to teplom.

Nechajme teraz bokom Šimkovičovej obvinenia voči Drličkovi a Kusej. Ministerka síce spomínala nezhody v kolektíve národného divadla (čo je fakt), pochybné prenájmy priestorov či obvinenia z rodinkárstva v národnej galérii (aj to je fakt), no Kusá aj Drlička obvinenia odmietajú. A robiť medzi nimi a Šimkovičovou sudcu v tejto veci bez poznania všetkých faktov by nebolo objektívne.

Problém celej kauzy a protestov je inde, pričom platí, že ryba smrdí od hlavy.

Tou je iniciatíva Otvorená kultúra, ktorá voči Šimkovičovej vystupuje od začiatku a ľudí aj teraz zvolala na námestia. Aj ostatní kritici Šimkovičovej ju považujú za hlavného aktéra občianskych protestov, keďže sa na ňu odvolávajú.

Memorandum tejto iniciatívy sa pritom začína slovami: „Účastníctvo ustanovujúceho stretnutia platformy…“

Aha, takže rodovo neutrálne „účastníctvo“.

Kritici Šimkovičovej sú teda združení v platforme, ktorá používa takzvaný „inkluzívny jazyk“, ktorý odmieta pravopis, lebo ten vraj vylučuje ľudí s iným ako mužským a ženským pohlavím. Áno, čítate správne, reč je o platforme, ktorej „účastníctvo“ verí, že pravopis diskriminuje a vedu treba ignorovať, lebo dnes predsa existujú viac ako dve pohlavia. A to sa tu ešte nedávno ľudia vysmievali Machalovi, ktorý (nepriamo) obhajoval právo plochozemcov prehovoriť.

O tom, že to nebude náhoda, svedčia aj slová samotného Mateja Drličku, ktorý sa v reakcii na svoje odvolanie o Šimkovičovej a jej ľuďoch vyjadril ako o „homofóbnej a klérofašistickej štruktúre“.

Tu sa asi oplatí pripomenúť, že Šimkovičová je označovaná za homofóbnu odvtedy, čo zastavila financovanie viacerých dúhových podujatí. Viac o tom písala v sérii hodnotných článkov kolegyňa Vitálošová.

Jej zistenia pritom ukázali, že peniaze na menšinovú kultúru išli do vrecka úzkej skupine ľudí a propagovali sa z nich aj také skvosty, ako je časopis Queer Youth Slovakia, napríklad s takýmto článkom:

No a z podobného cesta ako Drlička a ľudia z iniciatívy Otvorená kultúra bude zrejme aj Alexandra Kusá, za ktorej pôsobenia na poste riaditeľky začala SNG na všetkých informačných letákoch používať inkluzívny jazyk. Možno nie ten najextrémnejší ako v spomínanom manifeste, no aj tak sa to tam teraz hemží autormi a autorkami či návštevníčkami a návštevníkmi, jednoducho ako zo zväzáckej príručky. Nečudo, že Kusá ako riaditeľka pravidelne zapájala galériu do dúhového pochodu.

No v tom prípade sa zdá, že tu nejde o stret zla v podobe Šimkovičovej a dobra v osobách Kusej a Drličku, ale že spor je komplikovanejší. Drlička s Kusou sú možno rešpektovanými odborníkmi, no zároveň sú aj bojovníkmi v kultúrnej vojne.

Teda vo vojne, v ktorej nemôžeme stáť na jednej strane barikády s novodobými progresívnymi zväzákmi a žiadať od ministerky, aby vrátila na svoje pozície protagonistov dúhovej kultúry. Veď to by bola – povedané vojenskou terminológiou – kultúrna vlastizrada.

Otázka na konzervatívcov v politike a v kultúrnych vojnách je, či v nich musela na čele odporu voči progresívcom a dúhovým aktivistom stáť práve Martina Šimkovičová. Ale aj to je, bohužiaľ, znamenie dnešnej doby.

Michal Čop / Štandard.sk



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.