Podnikateľský multikultúrny kapitalizmus

V dnešnom globalizovanom svete sa kapitalizmus často prezentuje ako systém založený na hodnotách, akými sú rozmanitosť, rovnosť a multikulturalizmus. Ale za touto fasádou sa skrývajú hlboko zakorenené mocenské štruktúry založené na vykorisťovaní a rasizme. Moderný kapitalizmus, maskovaný pod progresívnou dyhou, je naďalej založený na mechanizmoch kolonializmu a útlaku. Antikapitalistické hnutia a ľavicové ideály boli týmto systémom kooptované a prevrátené naruby.

Kapitalizmus je ekonomický systém, v ktorom je hlboko zakorenený rasizmus. Kapitalizmus potrebuje rasizmus, aby vôbec existoval. Pretože predpokladá bielu Európu a je úzko spätý s kolonializmom. Kapitalizmus v jeho súčasnej podobe je nemysliteľný bez kolonializmu. Na jednej strane je závislý na lacných zdrojoch. Meď, železo, bavlna, zlato, diamanty, čaj, káva, cukrová trstina – to všetko poháňalo imperiálny kapitalizmus. Tieto zdroje však možno často nájsť len mimo Európy, t. j. v regiónoch, ktoré už obývali iní ľudia.

Spojenie kapitalizmu a rasizmu

Títo ľudia museli byť zbavení volebného práva a degradovaní, aby im mohli zobrať pôdu. Koloniálne mocnosti boli obzvlášť brutálne v Amerike, kde bolo miestne obyvateľstvo z veľkej časti zničené rozsiahlymi genocídami. Zároveň bol imperialistický kapitalizmus závislý na lacnej pracovnej sile, aby boli zdroje použiteľné nákladovo efektívnym spôsobom. Za týmto účelom sa z Afriky prepravovali čierni otroci na prácu v baniach a na plantážach. Zotročenie černochov bolo tiež možné len prostredníctvom rasizmu, pretože to bol jediný spôsob, ako černochov dehumanizovať a zredukovať na obyčajné pracovné zvieratá alebo tovar.

Rasizmus kapitalizmu takto skonštruoval poriadok bielej nadvlády, ktorý sa považoval za prirodzený, čo zase poskytovalo ospravedlnenie pre vykorisťovanie. Kapitalizmus bez rasizmu je preto nemysliteľný. V ostrom kontraste s tým je dnešný multikulturalizmus na Západe, ktorý sa prezentuje ako integračný a rovnocenný. Tento vývoj má svoj pôvod v antikapitalistických kruhoch, ktoré bojovali proti rasizmu vlastnému kapitalizmu a obhajovali dekolonizáciu. Neoliberalizmus využil tieto myšlienky a integroval ich do novej formy kapitalizmu, konkrétne do globalistického multikultúrneho kapitalizmu, ktorý už aspoň zdanlivo nerozlišuje podľa farby pleti, náboženstva a pohlavia.

Účinky multikultúrneho kapitalizmu

Malo to dva efekty. Na jednej strane bola týmto spôsobom antikapitalistická opozícia voči vládnucemu systému zbavená svojich najdôležitejších argumentov a bola podrobená systému. Stalo sa tak nielen, ale najmä na tomto fronte. Výsledkom bola ľavica, ktorá bola úplne lojálna systému a vystupovala len s heslami proti štátu a kapitálu. Zároveň sa ocitla v symbiotickej opozícii voči štátu a kapitálu. Pokusy presvedčiť štát a kapitál o svojich ideách prostredníctvom protestov a v lepšom prípade kapitalizmus trochu skrotiť boli odsúdené na neúspech.

To je zrejmé v stranách označovaných ako „ľavica“, ako sú Zelení, SPD alebo Ľavica. Skutočná systémová opozícia bola úplne opustená výmenou za menšie a väčšinou dočasné ústupky. Tento proces potom zavŕšili klimatická ideológia a koronafašizmus. Odkedy štát, a teda aj kapitál prijal klimatickú ideológiu a sľúbil „bojovať proti klimatickým zmenám“ a od vyhlásenia pandémie koróny, sa väčšina bývalých antikapitalistických bojovníkov postavila na stranu štátu a kapitálu a podporila koronafašizmus. v ktorom štát masívne rozširoval svoju moc a výrazne speňažil kapitál. To isté sa deje s klimatickou ideológiou.

Systém tvrdí, že je antirasistický a kozmopolitný, všetci by tu mali mať rovnaké práva, ale nejde o nič iné, ako o humanistickú fazónu. Pretože rasizmus je stále hlboko zakorenený v tomto systéme, ide len o to, že údajne antirasistická ľavica nesie veľké príbehy systému a prispieva k rasistickému vykorisťovaniu. Koronafašizmus zhoršil hladomory, najmä v chudobnejších krajinách Afriky a Ázie. Opatrenia, ako napríklad blokády, uvrhli svet do ťažkej recesie a obzvlášť tvrdo zasiahli nebielu populáciu. Okrem toho existuje znečistenie životného prostredia, najmä v Afrike a Ázii, spôsobené maskami a testami, ktoré je tiež stálym spoločníkom kapitalizmu. Pretože likviduje svoj odpad a testuje svoje jedy v týchto krajinách, ktoré sú terčom kapitalistického rasizmu.

Západná klimatická ideológia a vykorisťovanie

Klimatická ideológia priemyselných krajín sa tiež naďalej opiera o vykorisťovanie afrických a juhoamerických krajín a ich obyvateľov. Údajne obnoviteľné energie sú veľmi závislé od surovín, ako je koltán, ktoré sa ťažia napríklad v Kongu. Ťažba je vysoko škodlivá pre zdravie a životné prostredie a často ju vykonávajú detskí robotníci za život ohrozujúcich okolností . Kongo je zároveň krajinou v občianskej vojne, z čoho vlastne profitujú západné zisky. Pretože kapitál spolupracuje s miestnymi bojovníkmi, čo umožňuje lacné drancovanie zdrojov pri obchádzaní všetkých sociálnych a pracovných noriem. Ideológia koróny a klímy upevňuje nerovnosť, vykorisťovanie a rasizmus, no zahaľuje ich dobrým pocitom a morálnym nárokom, ktorý prevzala najmä ľavica. Je to priamy dôsledok multikulturalizmu, ktorý pomýlil ideály ľavice a zbavil ju systémovej opozície.

Multikulturalizmus a globálna konkurencia

Ďalšou výhodou multikultúrneho kapitalizmu a globalizmu je rozšírenie konkurenčnej spoločnosti po celom svete. Ak sa kapitál a tovary môžu šíriť po celom svete, rovnako ako práca, kapitalisti môžu vrhnúť ľudí na celom svete do boja všetkých proti všetkým presťahovaním svojich výrobných zariadení do krajín s nízkymi mzdami a bez environmentálnych predpisov. Týmto spôsobom môžu byť podkopané národné sociálne systémy a pracovné predpisy, ktoré potom strácajú svoju účinnosť a tiež svoju funkciu ako prostriedok triedneho boja proti kapitalistom. Ak je v Nemecku vysoká minimálna mzda a environmentálne predpisy, firmy môžu migrovať do iných oblastí sveta, ako je India, Bangladéš alebo dlhodobo Čína, kde je pracovná sila lacná a dostupná v húfoch a nikoho to nezaujíma. životné prostredie. Týmto spôsobom je možné udržať nízke náklady a nie je potrebné robiť žiadne ústupky voči vykorisťovanej triede. Namiesto toho sú udržiavaní v stave boja všetkých proti všetkým, v ktorom súperia o prácu na celom svete. Štáty, ktoré si zakladajú na svojej polohe, sú tak nútené robiť ústupky a demontovať sociálny systém, ako to možno pozorovať v Nemecku od 90. rokov.

Multikulturalizmus a globalizmus zároveň vedú k prílevu lacnej pracovnej sily do západných krajín, ktoré majú pomerne vysokú životnú úroveň a tiež vysoký sociálny štandard. Týmto spôsobom sa dali do pohybu masívne toky migrujúcich pracovníkov, ktorých bolo možné využiť ako lacnú pracovnú silu v konkurencii domáceho obyvateľstva s cieľom podkopať minimálne mzdy a zabrániť skutočnej odborovej činnosti. Väčšina týchto migrantov nie je združená v odboroch, a preto ich možno využiť ako štrajkovateľov, čo znamená, že štrajky strácajú účinnosť.

Účinky antidiskriminačných zákonov

Antidiskriminačné zákony môžu týmto migrantom dokonca poskytnúť prednostné zamestnanie. Právny stav pomáha odôvodniť, prečo sú najímaní migranti, a nie nemeckí pracovníci, a preto slúži aj na ničenie sociálnych výdobytkov a bráni pracovníkom organizovať sa. Keďže multikulturalizmus prenikol predovšetkým do samozvaných ľavicových organizácií a teda aj do odborov, odpor voči tejto forme triedneho boja je znemožnený. Pretože ako samozvaný ľavičiar chcete byť kozmopolitný a multikultúrny, a preto nemôžete kritizovať tieto podmienky bez toho, aby ste sa stali podozrivými, že prichádzate z druhej strany. Ľavica bola preto úplne zdrvená medzi dezorganizáciou a ideológiou multikulturalizmu, okradnutá o svoju zásadnú opozičnú úlohu a začlenená do systému, ktorý ju teraz podporuje a bráni.

Lacná pracovná sila zo zahraničia sa zároveň nevzbúri proti svojim pomerom tak ľahko ako miestna pracovná sila. Sú radi, že vôbec majú prácu, ktorú si nemohli nájsť vo svojej domovskej krajine, a preto umožňujú, aby sa s nimi dalo robiť viac. Multikulturalizmus slúži aj na zakrytie zlyhania systému. Zvlášť zreteľné je to v oblasti ošetrovateľstva a čoraz viac aj v zdravotníctve. Túto prácu vykonáva čoraz menej miestnych ľudí, pretože podmienky v tejto oblasti sú čoraz neudržateľnejšie. Stratu miestnych pracovníkov kompenzuje prílev lacných pracovníkov zo zahraničia. Podiel zahraničného ošetrovateľského personálu sa od roku 2017 do roku 2022 takmer zdvojnásobil z 8 na 14 percent. Preto je v tomto sektore zamestnaných stále viac Východoeurópanov, no stále viac lekárov prichádza zo zahraničia, keďže nemeckí lekári emigrujú. Dôvodom sú neúnosné pracovné podmienky u nás a lepšie platy v zahraničí. V Nemecku je takmer 15 percent lekárov zo zahraničia.

Globalizmus a strata suverenity štátu

Globalistická ideológia ničí aj akýkoľvek odpor voči vykorisťovaniu ľudí a konkurenčnej spoločnosti. Na jednej strane rozpúšťa každý národný štát do globalistickej siete medzinárodných inštitúcií, ktoré oberajú národné štáty o ich suverenitu a ovládajú ich oligarchovia a korporácie. Týmto spôsobom je znemožnený národný odpor proti globálnemu kapitálu. Krajiny, ktoré sú proti tomuto trendu, sú atakované farebnými revolúciami, útokmi na ich vlády alebo vojnou. Tento trend sa od roku 2020 výrazne zintenzívnil. Inštitúcie ako WHO alebo EÚ majú obrovskú moc nad členskými štátmi a zase im dominujú oligarchovia, lobisti a korporácie ako Bill Gates a Blackrock prostredníctvom ideologickej indoktrinácie, financovania a presadzovania vlastnými zamestnancami.

To si vynucuje presun štátnej suverenity do súkromných rúk. Súkromní aktéri sústreďujú vo svojich rukách stále väčšie časti sociálnych štruktúr. Nielenže určujú zdravotnú politiku a kontrolujú čoraz väčšie časti infraštruktúry, ale teraz siahajú aj po zásobovaní potravinami, ktoré sa snažia centralizovať vo svojich rukách. Štát sa postupne ruší, nanajvýš sa redukuje na jeho pseudodemokratické aspekty, ktoré dávajú každému rozhodnutiu nádych politickej vôle, ale ktoré boli nakoniec realizované z korporátnych centrál. Štát navyše naďalej slúži ako sila na presadzovanie vôle korporácií a oligarchov.

Vľavo, nová pravica prebudeného ľavica

Na druhej strane globalizmus úplne rozpúšťa akýkoľvek referenčný bod, ktorý ľudia majú. Štát, vlasť, národ, všetky tieto možnosti identifikácie, ako čiastkové aspekty globalizmu, sú pohltené svetoobčianskym spoločenstvom, ktoré sa prinajlepšom s dešpektom pozerá na lokálpatriotizmus či identity, ktoré sú založené na lokálnych referenciách. Tieto možnosti identifikácie zároveň získavajú povesť zaostalého xenofóba a potenciálneho národného socialistu, čo je najúčinnejší nástroj na delegitimizáciu názorov a faktov. Každý, kto trvá na národnej suverenite, zachováva si vzťah k svojej vlasti a chce pri rozhodovaní brať do úvahy miestne charakteristiky a vôľu občanov, je rýchlo považovaný za „pravicového“, čo je pojem, ktorý potenciálne zahŕňa všetko, čo je súčasťou globalistickej ideológie. cesty stojí. Táto „pravica“, ktorá je prinajmenšom emocionálne spojená s temnou minulosťou a je nabitá všetkým negatívnym, čo sa pseudoprogresívnemu globálnemu občanovi javí ako opovrhnutiahodné, je potom inštalovaná ako nový nepriateľský obraz, aby sa aj pseudoľavica dostala do pozície. systému a proti akejkoľvek opozícii . Každá forma opozície je teda vyhlásená za súčasť tejto „pravice“ a pseudoľavica a dobrí občania na tento termín skáču ako podmienení a predstavujú si seba v boji proti novému fašizmu, pričom ho v skutočnosti bránia a konajú ako ochranné pomocné jednotky globalistického sa zapájajú do vykorisťovania. V stratégii „rozdeľuj a panuj“ sa proti sebe hrajú rôzne časti populácie a pozornosť sa odkláňa od mocenských štruktúr a vzťahov vykorisťovania.

Sexuálna orientácia ako náhradná identita v globálnom kontexte

Ako náhradu za stratu identifikácie ponúka rôznorodý globalizmus ideológie, ktoré podporujú systém a potenciálne otvárajú obchodné príležitosti. Pseudoľavicovú politiku identity možno vnímať ako náhradu národnej alebo kultúrnej identity. Namiesto Nemecka či vlastnej rodnej kultúry, z ktorej ľudia vychádzajú a ktorá ich formuje, sa do popredia dostáva rod a sexuálna orientácia a stávajú sa tak jedinou ideológiou tvoriacou identitu, ktorá je však medzinárodne a globálne obhajovaná. Hnutie LGBTQ neexistuje len v Nemecku, ale rozšírilo sa po celom Západe a viedlo k ikonoklazmu a rúcaniu pamätníkov, ako aj k prehlbovaniu a upevňovaniu rozporov v spoločnosti. Predstavuje tiež odvrátenie pozornosti od vzťahov moci a nadvlády a tiež ponúka nové možnosti predaja pre globálny kapitál prostredníctvom hormonálnej liečby, zmeny pohlavia a rozsiahleho priemyslu s tovarom. Politika identity sa stáva medzinárodným biznisom.

Preto globalizmus, multikulturalizmus a diverzitu presadzujú aj globalistické organizácie ako WEF a prostredníctvom nich aj Young Global Leaders a odtiaľ prenikajú do národnej politiky. Ponúkajú zámienku pozdvihnúť medzinárodnú konkurenciu na novú úroveň, zintenzívniť vykorisťovanie ľudí a zároveň im zabrániť v účinnom odpore a udržať ich v neustálom zaujatí jeden druhému a proti sebe, aby odvrátili pozornosť od skutočnú rovnováhu síl. Globalizmus ničí každý referenčný bod, ktorý umožňuje rozsiahlu identifikáciu a bol by schopný týmto spôsobom organizovať odpor, a v konečnom dôsledku prenáša skutočnú moc do rozptýlenej siete medzinárodných organizácií, ktorá sa stáva čoraz nevyspytateľnejšou.

Maskovanie kapitalizmu do pokrokovej rétoriky

Zároveň sa táto ideológia oblieka do plášťa dobra a krásnej, tvári sa ako sociálna a pokroková, aby si získala podporu väčšej časti populácie a zamaskovala skutočné vzťahy vykorisťovania a moci, a tým aby zabránil kritike kapitalizmu, pretože sa tvári ako človek, ktorý je z rýchleho pohľadu do zákulisia úplne rozčarovaný. Globalistický kapitalizmus sa stále spolieha na rasizmus, vykorisťovanie, útlak a násilie, len teraz je zahalený zelenou a rôznorodou ideológiou.

Ľavica prebudila vplyv na kapitalistický vývoj

Pojem „prebudený“ nadobudol v posledných rokoch význam a opisuje postoj, ktorého cieľom je podporovať sociálnu spravodlivosť, rovnosť a uvedomenie si sociálnej nespravodlivosti. Slovo „wake“ pochádzajúce z hnutí za občianske práva v USA sa stalo synonymom progresívneho, antirasistického a inkluzívneho myslenia, ktoré je v rozpore s tradičnými mocenskými štruktúrami. Tento postoj bol populárny najmä v ľavicových hnutiach a stranách, ktoré sa zasadzovali za sociálne reformy a spravodlivejšiu spoločnosť.

Prebudená kultúra však bola špecificky podporovaná a zameraná na zneškodnenie revolučných hnutí a zameranie sa skôr na kultúrne konflikty než na ekonomické nespravodlivosti. Hnutie ľavice sa čoraz viac integrovalo do kapitalistického hlavného prúdu v záujme korporácií.

Kapitalizmus, stále hľadajúci nové trhy a spotrebiteľov, prijal princípy wokeizmu a začlenil ich do svojich obchodných praktík. Spoločnosti sa dnes prezentujú ako sociálne zodpovední aktéri, ktorí podporujú diverzitu a sú oddaní sociálnej spravodlivosti. Používajú rétoriku ľavicových hnutí na marketing svojich produktov a služieb a oslovujú širšiu spotrebiteľskú základňu.

Tento proces privlastňovania má dva účinky na kapitalistický rozvoj. Na jednej strane sa zvyšuje tlak na firmy, aby zdanlivo prevzali spoločenskú zodpovednosť a zaujali verejné stanovisko k sociálnym otázkam. Na druhej strane sa pôvodne radikálna kritika existujúcich mocenských vzťahov oslabuje a smeruje do podoby, ktorá nepredstavuje hrozbu pre kapitalistický systém. Namiesto zásadných štrukturálnych zmien sú to často len symbolické gestá a povrchné úpravy, ktoré majú zachovať zdanie pokroku a zmien.

Integráciou wokeizmu do kapitalizmu sa oslabuje aj antikapitalistická opozícia. Mnohé ľavicové hnutia a strany, ktoré sa kedysi zasadzovali za hlbokú zmenu, sú dnes integrované do systému a presadzujú skôr reformné ako revolučné prístupy. Pomáhajú legitimizovať kapitalizmus, ktorý tvrdí, že je progresívny a sociálne zodpovedný, pričom je stále založený na vykorisťovaní a nerovnosti.

Do jeho služieb sa vo veľkej miere dostali ľavicové humanistické myšlienky a sociálne koncepcie, ako aj hnutia, ktoré mali pôvodne slúžiť ako protipól ku kapitalistickému systému. Namiesto zásadného spochybňovania systému sa jeho vonkajší vzhľad „poľudšťuje“ a reformuje bez zmeny základných mocenských štruktúr. Tento vplyv na kapitalistický rozvoj ukazuje, aký flexibilný a prispôsobivý je systém, pokiaľ ide o premenu potenciálnych hrozieb na príležitosti pre seba.

Zdroj: https://tkp.at/2024/08/09/woker-multikulti-kapitalismus/