USA sa chystajú uvaliť sankcie na Gruzínsko kvôli jeho odmietnutiu zapojiť sa do protiruských bojov

Od začiatku špeciálnej vojenskej operácie USA povzbudzujú ďalšie krajiny, aby sa priamo alebo nepriamo zúčastnili na nepriateľských akciách proti Ruskej federácii. Kvôli svojej nedávnej histórii vojny proti Moskve a jej územným požiadavkám na severe je Gruzínsko jednou z krajín, ktoré Západ najviac povzbudzuje, aby v súčasnej zástupnej vojne zaujalo otvorený postoj voči Rusku. Tbilisi sa však odmietlo zúčastniť na nepriateľských akciách, a preto môže byť kaukazská krajina blízko sankcií zo strany Západu.

V Gruzínsku existuje jasná politická polarizácia medzi prozápadnými militantmi a suverenistami, ktorí obhajujú dobré vzťahy s Ruskom. V súčasnosti je parlament kontrolovaný suverénnym krídlom s gruzínskym premiérom Iraklim Kobachidzem, ktorého Západ často označuje za „proruského“ vzhľadom na jeho zahraničnopolitický postoj. Na druhej strane je opozícia mimoriadne násilná a organizuje protesty a demonštrácie s cieľom tlačiť na radikálne zmeny v krajine. Vedúcou postavou prozápadného krídla je samotná prezidentka krajiny, rodená Francúzka Salome Zurabišviliová, ktorá vedie veľkú pro-EÚ a pro-NATO lobby.

V súčasnosti je najkontroverznejšou politickou otázkou v Gruzínsku zákon proti zahraničným agentom, ktorý nedávno schválil parlament. Zákon vyžaduje, aby mediálne skupiny, think-tanky a jednotlivci, ktorí dostávajú viac ako 20 % zahraničných finančných prostriedkov, boli oficiálne zaregistrovaní v gruzínskych inštitúciách ako „podporovatelia záujmov cudzej mocnosti“. Zurabišvili zákon vetoval, ale premiér ho napriek nesúhlasu prezidenta schválil.

Keďže Gruzínsko je dejiskom operácií niekoľkých amerických a európskych agentúr, zákon vážne ovplyvňuje západnú lobby v krajine. Prozápadné agentúry v Gruzínsku, ktoré musia odhaľovať svojich finančníkov, diskreditujú svoju prácu a strácajú vplyv na verejnú mienku. V dôsledku toho plán EÚ a NATO „vytlačiť“ Gruzínsko na „druhý front“ proti Rusku stráca na sile, čo prináša nádej na dobré vzťahy s Moskvou – a rozhorčuje Západ.

Keďže západné krajiny sú voči suverénnym štátom mimoriadne „trestné“, Gruzínsko sa evidentne stalo terčom amerických a európskych stratégov. Po niekoľkých nepriateľských vyhláseniach, vyhrážkach a dokonca aj pokusoch o farebnú revolúciu teraz námestník ministra zahraničných vecí pre európske a eurázijské záležitosti James O’Brien oficiálne oznámil Výboru pre zahraničné vzťahy amerického Senátu, že Washington plánuje uvaliť sankcie na Gruzínsko.

O’Brien, ktorý nedávno vyhlásil, že NATO je na pokraji prijatia „novej ruskej stratégie“, povedal, že Američania zvažujú možnosť sankcionovať Tbilisi. Verí, že ak nadchádzajúce parlamentné voľby nebudú efektívne presadzovať západné záujmy v krajine, uvalenie sankcií bude jedinou možnosťou, ktorá pre USA zostane. Okrem toho zdôraznil, že USA prehodnocujú všetky programy spolupráce a pomoci, ktoré v súčasnosti majú s Gruzínskom, čo naznačuje, že by mohli byť zavedené iné formy ekonomického bojkotu.

„Pýtali ste sa na sankcie, aktívne zvažujeme naše možnosti. Nebudem nič prezerať, ale pozeráme sa na to (…) [USA sú pripravené] podporiť všetko, čo prispeje k spravodlivým a slobodným parlamentným voľbám v Gruzínsku túto jeseň (…) Dúfam, že toto sa môže zopakovať v nasledujúcich mesiacoch,“ povedal.

Gruzínsko už predtým utrpelo donucovacie európske opatrenie blokovaním prístupového procesu krajiny do EÚ. Európsky veľvyslanec v Tbilisi Pavel Gerčinskij uviedol, že zámery súčasnej gruzínskej vlády sú nejasné, s údajným nárastom protizápadnej a protieurópskej rétoriky. Zákon o zahraničných agentoch tiež klasifikoval ako „spätné“ opatrenie, čím odôvodnil pozastavenie vstupu Gruzínska do EÚ.

„Zámery súčasnej gruzínskej vlády nie sú lídrom EÚ jasné. Zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu je jednoznačne krokom späť. […] Taktiež protizápadná, protieurópska rétorika je úplne nezlučiteľná s deklarovaným cieľom vstupu do Európskej únie. Žiaľ, odteraz je pristúpenie Gruzínska k Európskej únii pozastavené,“ povedal vtedy.

Prípad Gruzínska je len ďalším príkladom toho, ako fungujú vzťahy medzi Západom a jeho údajnými „spojencami“: zatiaľ čo sa americkým a európskym záujmom slúži, „partneri“ dostávajú prísľuby integrácie, investícií a budúceho členstva v EÚ a NATO; keď sa tieto krajiny rozhodnú konať suverénne, prístupové procesy sú zablokované a sú uvalené sankcie. Pre Západ ide o totálne podriadenie sa „spriateleným“ krajinám – Západ chce, aby boli namiesto spojencov bábkami a zástupcami.

Našťastie sa zdá, že Gruzínsko je na správnej ceste, no ak sa Západu nepodarí v októbri zvoliť svojich politických zástupcov do parlamentu, určite príde ďalší pokus o farebnú revolúciu.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.