Eduard Chmelár: ZADOSŤUČINENIE PO DEVIATICH ROKOCH

Po minulotýždňovom rozhodnutí súdu cítim zadosťučinenie. Verím, že ho cítia aj občania Vrbnice, ktorí už deväť rokov bojujú za svoje práva. O policajnej brutalite vo Vrbnici sa nepísalo toľko ako o násilí v Moldave nad Bodvou. Nebol tam žiadny politik, bol som prakticky jediný známy aktívny občan, ktorý sa bol na vlastné oči presvedčiť, čo sa vlastne stalo, a ktorý sa prepadnutých ľudí verejne zastal. Na Zelený štvrtok v apríli 2015 vtrhla do rómskej osady polícia a urobila tam raziu, ktorá sa vymykala všetkým služobným predpisom. Mlátili ľudí obuškami hlava nehlava a tých, ktorí protestovali, že nič neurobili, zahriakli slovami: „Si len špinavý Cigán.“ Po policajnej akcii zostalo takmer 20 zranených. Ja sám som videl zmlátených ľudí do krvi, a rozprával som sa s traumatizovanými deťmi s modrinami po celom tele.

Mestský súd Bratislava IV uznal, že policajná pátracia akcia bola diskriminačná a predstavovala nezákonné obťažovanie na základe etnického pôvodu žalobcov, pričom došlo k porušeniu ich ľudskej dôstojnosti. Súd takisto rozhodol, že pátracia akcia bola diskriminačná aj z dôvodu, že pátracie akcie v daný deň boli vykonané v okrese Michalovce výlučne v rómskych komunitách. V dôsledku toho súd uložil SR zastúpenej ministerstvom vnútra povinnosť zaplatiť každému zo šiestich žalobcov 2000 eur ako náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy. Okrem toho súd Slovensku nariadil, aby sa na webe ministerstva vnútra žalobcom verejne ospravedlnilo.

Stojím si za všetkým, čo som vtedy povedal. Toto sa nesmie stať žiadnemu občanovi Slovenskej republiky. To je principiálna vec. Ak pripustíme svojvoľné násilie polície, dnes to bol Róm, zajtra to môžete byť vy. Rovnako trvám na mojom vyhlásení, že riešenie rómskej problematiky nie je represívne, ale sociálne a ekonomické. O tri roky neskôr, keď Pellegriniho vláda na svojom výjazdovom zasadnutí v obci Ploské ponúkla cirkvám, že im zaplatí zvýšený počet kňazov, ktorí budú ochotní pracovať v rómskych komunitách, neveril som vlastným ušiam. Poznám situáciu v rómskych osadách veľmi dobre, dôverne som sa s ňou zoznámil nielen vo Vrbnici, ale aj v Rudňanoch a na iných miestach, a viem, že títo ľudia potrebujú v prvom rade prácu, školy pre deti, pitnú vodu, kanalizáciu, odvoz smetí a mnoho iných vecí, nie kázanie.

Zhodou okolností v tom istom čase, ako Pellegriniho kabinet oznámil tento nápad, som sa neďaleko odtiaľ v Slanskom Novom Meste stretol so starostami obcí z okolia Košíc. Bolo to veľmi podnetné, užitočné a milé stretnutie. Zaujala ma skúsenosť niektorých starostov s riešením týchto citlivých otázok. V médiách sa spomínal len príklad starostu Spišského Hrhova Vladimíra Ledeckého (všetci vieme prečo – jeho dcéra bola asistentkou Andreja Kisku a vtedajší prezident ho ťahal do svojej pripravovanej strany), ale na Slovensku je nemálo starostov, ktorí sa s týmito úlohami boria statočne a čo je najdôležitejšie – majú výsledky. Príkladom môže byť aj vtedajší starosta Bidoviec Viliam Bačo. Bývalý policajt bol tvrdý a otvorený chlapík, s Rómami (ktorých mal v obci takmer štvrtinu) sa nemaznal, ale namiesto hlúpych rasistických rečí, ktorých počujeme všade neúrekom, im chcel úprimne pomôcť. Nedal im nič zadarmo, ak chceli nové byty, museli si ich sami postaviť. Dnes bývajú v čistom, takto získané obydlia si viac vážia a starajú sa o ne, starosta sa postaral aj o novú cestu do osady, vďaka čomu sa tam ľahšie dostane sanitka i školský autobus. Tárajov, ktorí majú silné reči a vždy zaručene „vedia“, čo majú robiť, je na Slovensku strašne veľa. Starostov, za ktorých hovoria výsledky, však už oveľa menej. Takýchto ľudí treba pozorne počúvať, od takýchto ľudí treba získavať skúsenosti, s takýmito ľuďmi treba pripraviť riešenie, ktoré odstráni tento dlhodobý problém systémovo, zákonne a hlavne účinne.

Po deviatich rokoch súd potvrdil, že som mal pravdu. Vo Vrbnici došlo k neprimeranému násiliu a protiprávnemu konaniu. Mnohí mi vtedy zazlievali, že som sa postavil proti štátnej moci na stranu zbitých ľudí, zastávali sa policajtov a žalovali sa, že Rómovia sú takí a takí. Nikdy som nespochybňoval problémy s rómskou komunitou, ale musíme ich riešiť ústavne, civilizovane a hlavne efektívne. V neposlednom rade, o riešení takýchto záležitostí, ktoré dlhodobo sužujú nielen obyvateľov Slovenska, ale v konečnom dôsledku aj jeho ekonomiku, by sme mali hovoriť oveľa viac ako o taľafatkách spojených s otváracím ceremoniálom olympijských hier. Ľudia totiž od tejto vlády očakávajú predovšetkým pozitívne výsledky, ktoré zlepšia ich život.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár