V Paríži sa začali olympijské hry. Všimli ste si, že na otváracim ceremoniáli ani raz nezaznela výzva k mieru? Pritom mier, priateľstvo a spolupráca medzi národmi sú najdôležitejšími symbolmi moderného olympijského hnutia vyjadreného piatimi prepletenými kruhmi (piatimi kontinentmi, ktoré spájajú ľudstvo), sú ich zmyslom a podstatou.
Jednou z najhodnotnejších olympijských myšlienok bola vždy EKECHEIRIA – všeobecný posvätný mier, doslova „zdržanie sa rúk“ (od zbraní) počas hier. V antickom Grécku sa brala veľmi vážne. Prímerie sa spečatilo formou zmluvy, ktorej text sa uložil do olympijského chrámu bohyne Héry. Zakázané boli nielen všetky vojny a iné násilné činy, ale aj popravy zločincov. Okrem toho treba zdôrazniť, že ekecheiria sa nevzťahovala len na samotný termín olympiády, ale aj na obdobie bezpečnej cesty športovcov do Olympie a návratu domov, čo v súhrne predstavovali celé tri mesiace. Zákaz v žiadnom prípade neplatil len formálne – ak ho niekto porušil, musel zaplatiť vzniknutú škodu i veľkú pokutu. Ekecheiria rozhodne nebola len nejakým tradičným doplnkom olympiády a lacným marketingovým trikom – Gréci ju považovali za absolútny základ, zmysel a predpoklad olympijských hier. Jednotlivé štáty ju dodržiavali – a to nielen pre sankcie či náboženské dôvody – ale hlavne preto, lebo mali spoločný záujem na tom, aby sa konali.
Pre tieto dôvody a pre tieto hodnoty obnovil francúzsky historik barón Pierre de Coubertin moderné olympijské hnutie. Prečo sa potom dnes v Paríži nepodpisujú dohody o prímerí? Prečo aj počas olympiády bojujú Rusi, Ukrajinci, Izraelčania, Palestínčania, Etiópčania, Sudánčania, Jemenčania? Prečo dnes z Paríža nezaznelo do celého sveta: „Zastavte vojny!“? Hoci olympijské ideály zosobňujú priateľstvo a porozumenie, ruským a bieloruským športovcom potupne nedovolili zúčastniť sa na otváracom ceremoniáli, na ktorom sa však hrdo promenádovali športovci z Izraela, ktorý dnes vedie tú najkrutejšiu vojnu proti Palestínčanom. O tom, že takýto trest nikdy nepostihol amerických športovcov, ani nehovoriac. Čo je toto za zvrátenú spravodlivosť? Priateľstvo medzi národmi ste nahradili otvoreným šovinizmom!
Namiesto „Nech žije mier!“ bolo počuť len „Nech žije Francúzsko!“, namiesto vyzdvihovania olympijského mieru sa vyzdvihoval olympijský oheň, ktorá nemá nič spoločné s olympijskými ideálmi, pretože sa po prvýkrát zapálil počas Hitlerových olympijských hier v Berlíne v roku 1936 (nacisti boli ohňom a fakľami priam posadnutí) a tento symbol sa zapáčil aj ostatným generáciám bez toho, aby vedeli, z čoho pochádza. Čo sú však olympijské hry bez svojich ideálov? Nákladným podujatím, ktoré má odviesť pozornosť verejnosti na zábavu podobne ako rímski cisári ventilovali napätie v spoločnosti systémom „chleba a hier“. Baví vás to? Tak si to užite.
A my ostatní si pripomeňme aspoň záverečné verše Coubertinovej básne ÓDA NA ŠPORT (v preklade Milana Richtera):
Ó šport, si mier!
Si puto, ktoré spája národy,
čo ako bratia spoločne sa podriaďujú
sile a disciplíne, sebaovládaniu.
Od teba mládež učí sa i sebaúcte,
ceniť si iné národy, ich vlastnosti…
Merať si sily, prekonávať sa navzájom,
to nech je cieľom –
súťažiť jeden s druhým v mieri.
(Na obrázku stojím na historickom štadióne v Aténach, na ktorom sa v roku 1896 konali prvé novodobé olympijské hry)
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.