Všímam si v poslednom čase isté narastajúce sklamanie, skepsu a rozčarovanie z toho, ako sa veci po vlaňajších parlamentných voľbách hýbu príliš pomaly, respektíve sa nehýbu. Sklamanie, ktoré pomaly akoby už prechádzalo až do frustrácie. Len si prečítajte Chmelárov článok z dovolenky na horách, doslova z neho „srší“ sklamanie a poznámka v tom duchu sa ušla aj vláde, v ktorej pôsobí ako premiérov poradca. Roman predvčerom tiež napísal článok, v ktorom právom poukazuje na to, že sme už mali byť oveľa ďalej v povolebných zmenách a nápravách celého toho gigantického bordelu, čo tu po sebe zanechali tri predchádzajúce vlády za tri a pol roka dramatického úpadku. Viem o tom, že viacerí alternatívci sú právom sklamaní, rovnako ako všetci ostatní, ktorí od novej vládnej koalície čakali podstatne lepší, a hlavne svižnejší, výkon. Kde to viazne? Viazne to v dôsledku atentátu, alebo to viazne bez ohľadu na atentát a šok z neho. Alebo, čo je pravdepodobnejšie, viazne to nakoniec pre našu priam až príslovečnú neschopnosť a polovičatosť.
Niektorých podráždilo aj nedávne prezidentovo vyjadrenie na samite, že ruská vojenská operácia na Ukrajine bola nevyprovokovaná. To je nezmysel pre deti s cumlíkom v jasliach, aj keď ja vcelku chápem, že sa prezident vonku snaží nespadnúť do kategórie lídrov ako je Orbán a Fico. O kategóriu nižšie už je potom len samotný Putin. Lídrov, ktorí nie sú ochotní vidieť veci iba predpisovo čierno-bielo. Lídrov, ktorých chce priviesť k rozumu a prevychovať Zelenský zavretím kohútíka s Lukoilskou ropou. Európska komisia vraj teraz naše urgentné a oprávnené protesty študuje ale stavím sa, že má z toho zavretého kohútika náramnú radosť a plieska sa v Bruseli po kolenách, lebo „Tak vám treba, Orbán s Ficom…“ Pri vítaní amerických stíhačiek v Kuchyni sa americký veľvyslanec na Slovensku vyjadril, že vraj „Putin spochybnil existenciu Slovenska“ (Putin has questioned the existence of Slovakia). Nič také sa nestalo, ale ako veľmocenské hecovanie Slovákov proti Rusku je dobré čokoľvek, hocijaký hoax.
Skrátka a dobre, aby som sa tu teraz nerozpísal príliš do šírky, do hĺbky, a hlavne do dĺžky je tu medzi nami vo väčšej časti národa určité citeľné sklamanie, že sme sa zrazu akosi nepochopiteľne zasekli kdesi na polceste k potrebnému akému takému návratu do normálu. Prešľapovať na mieste môže byť osudným, lebo zákerný čas pracuje proti Slovensku. Čakať na Trumpa je ako čakať na Godota. Trump a jeho otázne novembrové víťazstvo je vo hviezdach a on má teraz aj tak plné ruky práce s metaním síry na akčnú Harrisovú. Ani veľké skutky božej prozreteľnosti v podobe priam až zázračného premiérovho prežitia štyroch výstrelov do jeho tela, ani rozprášenie festivalu POHODA vskutku varovným biblickým spôsobom, ani uznesenie nášho Ústavného súdu, akosi nedokážeme zúročiť a len tak neisto a submisívne prešľapujeme z nohy na nohu ako bezradný človek na autobusovej zastávke v búrke keď mu mešká nočný spoj domov. Zamotávame sa zároveň čoraz viac a viac v našej zúfalej verbálnej defenzíve voči nemiestnej kanonáde kritiky zo strany Európskej komisie, ktorú beztak komplet zorchestrovala tunajšia opozícia na čele s Šimečkom.
No nič, my obyčajní čestní a statoční ľudkovia sme urobili čo sme mohli – volili sme, mítingovali sme, písali sme, vyjadrovali sme podporu, hádali sme sa so známymi a s rodinou, nechali sme sa okiadzať, bili sme sa na sociálnych sieťach…… Chyba nie je na našej strane. Ani na strane alternatívcov, ktorých obdivuhodné heroické vzopätie pomohlo koalícii vyhrať voľby. Ten víťazný rozdiel bol ale tak marginálny, že ak by nebolo alternatívy a aktívnych občanov, tak tu dnes nevládne Fico a Pellegrini ale Šimečka s Korčokom a všade na štátnych úradoch vlajú dúhové zástavy.
Môj záver je: Netrápte sa, vy ste nič nezavinili – vy, my…. za nič nemôžeme. Máme okrem toho aj tak dosť svojich vlastných každodenných súkromných, rodinných a zdravotných starostí, spolu s tým, ako dokázať vyžiť z dôchodku, ktorý je desaťnásobne nižší ako plat poslanca.
Nech už konečne pohnú kostrou a poriadne zaberú tí, ktorých sme v septembri volili, inak ich to zmetie a nemilosrdne prevalcuje skôr, ako sa nazdajú. Postrelený Fico skončí vo väzbe, v cele s nejakým starostlivo vybraným potetovaným hulvátom, a bude tu ešte horšie ako predtým. Takže nič iné nám nezostáva ako tlačiť aj ďalej na tých hore a dokopať ich k tomu, aby konečne začali makať, zachraňovať Slovensko a napokon aj svoje vlastné zadky. Lebo my tu budeme tak či tak, ale oni prídu o moc a zostanú im oči pre plač.
Zdroj: Mimi Šramová TG kanál
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.