Bolo to tuším pred dvoma dňami. Prečítal som si komentár Petra Bárdyho. To je, ospravedlňujem sa za výraz, šéfredaktor, znova sa ospravedlňujem za výraz, novín Aktuality. Písal o tom, že súčasná vláda robí úplne na prd zahraničnú politiku a dokumentoval to sporom s Kyjevom a Bruselom o ropu dodávanú ruským Lukoilom.
Všetci vieme, o čo ide v kauze ruská ropa. Nebudem nosiť drevo do lesa vysvetľovaním toho, čo už mnohí opísali dávno predo mnou. Zamieram sa len na hlavný bod argumentácie obmedzenca Bárdyho, pretože chcem dokumentovať, ako je nemožné viesť s progresívnymi propagandistami vecnú a informovanú polemiku.
Ten ťulpas vyčítal vláde Roberta Fica, že od jesene 2023, keď sa ujala moci, neurobila nič pre to, aby zabezpečila iný zdroj dodávok ropy pre Slovnaft, a preto sú podľa jeho velebného názoru všetky ponosy Bratislavy na adresu Kyjeva a následne na nespolupracujúci Brusel zbytočné, detinské, postavené na hlavu a tak podobne. K tomu sa žiada výživný komentár v rozsahu piatich bodov.
Po prvé, plnohodnotná invázia Ruska na Ukrajinu sa začala 24. februára 2022. Do októbra 2023, teda nejakých devätnásť mesiacov, boli pri moci tri vlády Zuzany Čaputovej, slúžiacej režimu šialenca z Trnavy. Pripečenému Bárdymu zrejme nedochádza, že to, čo nedokázali tri vlády za rok a pol, ťažko dokáže urobiť štvrtá vláda za pol či trištvrte roka.
Po druhé, ruská ropa, ktorú dovážame ešte z čias existencie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, má iné chemické charakteristiky, akú má ropa ťažená v USA, Azerbajdžane, na Arabskom polostrove či Líbyi alebo Malajzii a tak ďalej a tak podobne. Každá surová ropa je trochu iná, a preto rafinérie prispôsobujú nákup spracovateľských technológií chemickým charakteristikám tovaru nakupovaného od hlavného dodávateľa. To znamená, že Slovnaft nemôže len tak, lebo Bárdy sa práve vyliahol do sveta energetiky, začať spracovávať napríklad ropu dovážanú z USA, pretože na to nemá potrebné technológie. Navyše rafinérske zariadenia sú nesmierne drahé, to nie je investícia, ako zamestnať na úseku bezpečnosti Slovnaftu dvoch trumbajov, ako sú Spišiak a Mikulec.
Po tretie, ak by sa aj instantne našla chemicky vhodná ropa pre potreby Slovnaftu, neznamená to, že by sme ju hneď mohli importovať. Ťažobné spoločnosti pracujú na základe dlhodobých kontraktov, nedokážu rozšíriť dennú produkciu hneď, ako jeho blahorodie Bárdy luskne prstom.
Po štvrté, ak by bola napochytro k dispozícii vhodná ropa a ťažobná spoločnosť by mala nadbytočné kapacity, vôbec nie je isté, či by bolo možné produkt v rozumnom čase a za rozumnú cenu dopraviť na Slovensko. Ropovodné potrubia sa stavajú roky. Tankery sú zväčša vyťažené a majú dlhodobé harmonogramy. Slovom ropovodná rúra nie je taká jednoduchá ako Bárdyho dutá trúba.
Po piate, Ukrajina sa ryje do EÚ a NATO. Kyjev neustále otŕča žobravú ruku do Bruselu, lebo finančne z pochopiteľných dôvodov krváca. Vo všetkých troch prípadoch má Bratislava v rukách silný nástroj, právo veta. Ak Ukrajina chrapúnsky podrazí Slovensko (a nestalo sa to prvý raz, plynovú krízu v neblahej pamäti prelomu rokov 2008 – 2009 takisto spôsobil Kyjev), nemôže od Bratislavy očakávať diplomatickú zhovievavosť. Niečo také sa môže zrodiť len v Bárdyho makovici, ale on, našťastie, nekormidluje, a Boh dá, že ani kormidlovať nebude, slovenskú zahraničnú, európsku a energetickú politiku.
Celkom na záver: Ako je možné viesť vecnú a aspoň trochu informovanú polemiku s takými chumajmi, ako je Bárdy, keď sa vyjadrujú k otázkam, o ktorých nemajú ani len elementárne znalosti na úrovni hospodárskej geografie druhého stupňa základnej školy?
Zdroj: FB Profil Datel.sk
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.