Ukrajinská vláda doteraz pristupovala k rokovaniam s Ruskom maximalisticky. Krajina požadovala návrat k „hraniciam z roku 1991“, ktoré zahŕňajú celý Donbas a Krym (nehovoriac o ďalšom území, ktoré v súčasnosti Rusko okupuje). Takzvaný „10-bodový mierový plán“ prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý presadzoval veľkú časť minulého roka, je nezmyselný. Požaduje vrátenie všetkej okupovanej pôdy, stiahnutie všetkých ruských jednotiek a „spravodlivosť“, bod, ktorý vyzýva na vytvorenie medzinárodného tribunálu, ktorý by potrestal členov ruskej vlády a prinútil Rusko zaplatiť za všetky škody, ktoré utrpeli. spôsobil.
Lietadlá, rakety, delostrelectvo, Ukrajina môže mať, čo chce, okrem Zelenského mierového plánu (Foto: Kostiantyn Liberov/Libkos/Getty Images)
Hoci sú tieto požiadavky v podstate nemožné – takýto tribunál by mohol vzniknúť len vtedy, ak by bolo Rusko úplne porazené s nepriateľskými jednotkami v Moskve – nie je celkom vina Ukrajiny, že ich požadovala. Koniec koncov, až doteraz Západ úplne hral s ich požiadavkami.
Nedávneho „mierového summitu“ (založeného na Zelenského mierovom pláne) vo Švajčiarsku sa zúčastnili lídri z celého Západu a sveta. Takmer všetko, čo krajina žiadala, dostala. Stíhačky? Sú tam alebo prichádzajú. Rakety dlhého doletu? Dodané. Jediná vec, ktorú požadovali, ale nedostali, bolo vytvorenie bezletovej zóny vynútenej NATO, čím by sa v podstate začala tretia svetová vojna.
Vláda by však bola múdra, keby začala meniť svoj tón. Blížiace sa prezidentské voľby v Spojených štátoch, ktoré už poskytli prísnu voľbu medzi skepticizmom bývalého prezidenta Donalda Trumpa ohľadom ďalšej pomoci a pevnou podporou prezidenta Joea Bidena pre väčšie výdavky, boli úplne zavrhnuté. Trump si teraz vybral senátora JD Vancea (R-Ohio), ktorý pri kandidatúre do senátu povedal: „Je mi naozaj jedno, čo sa stane s Ukrajinou,“ a v Senáte bol popredným skeptikom v otázke pomoci Ukrajine.
Biden už ani nekandiduje na prezidenta, stal sa prvým úradujúcim od Lyndona Johnsona v roku 1968, ktorý odstúpil. Na jeho miesto bude pravdepodobne viceprezidentka Kamala Harrisová. Aj keď nemá veľa skúseností so spravodajstvom o zahraničnej politike, je možné, že nebude taká podporná ako Biden, ktorý bol utopený v étose studenej vojny.
Toto však pravdepodobne vyvolá niečo iné: pokles podpory zo strany Európskej únie. EÚ získala skvelé titulky, keď začiatkom tohto roka odovzdala 50 miliárd eur pre sužovanú krajinu, no pohľad na drobné písmo odhalil, že do roku 2027 to bolo 50 miliárd eur, čo znamená mizerných 12,5 miliardy eur ročne. Oproti tomu nedávno poskytnutých 56 amerických miliárd eur.
EÚ jednoducho nemá peniaze na vyrovnanie sa s Amerikou, ak by jej financovanie kleslo. Dokázali hovoriť vo veľkom („Nič o Ukrajine bez Ukrajiny“), pretože vedeli, že Amerika sa chopí kartiet. Ale teraz, keď je pravdepodobné, že to tak nebude, Európa pravdepodobne zmení kurz.
Ukrajina možno zachytila meniacu sa atmosféru. Zelenský sa nedávno vyjadril o „ukončení horúcej fázy“ vojny do konca roka, aj keď neuviedol, čo to znamená. Niektorí pozorovatelia poznamenali, že pri otázke o hraniciach z roku 1991 Zelenský výslovne nepožadoval ich návrat (hoci jeho odpoveď bola dostatočne vágna na to, aby obsahovala takúto požiadavku). Bez ohľadu na to tieto zmeny v postoji Ukrajiny – ak sú to vôbec zmeny – pravdepodobne nebudú stačiť. Zamrznutý konflikt si stále vyžaduje masívne financovanie a ak by Ukrajina náhle stratila financie uprostred zmrazeného konfliktu, Rusko by nemalo dôvod nečinne sedieť.
Pravda je taká, že Ukrajina sa dostala do úzkych. Od rozsiahlej invázie vo februári 2022 dala ukrajinská vláda jasne najavo, že očakáva absolútne víťazstvo. A hoci je optimistické usporiadanie rozhodujúce pre každú vládu zapojenú do vojny – najmä vládu na svojom vlastnom území, pre jej vlastné národné prežitie – počas dvoch rokov maximalistických vyhlásení sa vytvorila populácia, ktorá očakáva úspech.
Nedávny prieskum verejnej mienky napríklad ukázal, že 58 percent Ukrajincov verí, že vojnu vyhrajú – a len 1 percento verí, že víťazom bude Rusko. Zatiaľ čo 30 percent uviedlo, že vojna sa skončí nejakým urovnaním, je nepravdepodobné, že by si toto zoskupenie myslelo, že to bude urovnanie v prospech Ruska. Ak si čo i len polovica myslí, že ukončenie by bolo vyrovnané, znamená to, že asi tri štvrtiny Ukrajincov veria, že Ukrajina nejako skončí niečím podobným víťazstvu.
To je problém, pretože takto to vôbec pravdepodobne nebude. Rusko v súčasnosti zaberá približne 20 percent územia Ukrajiny a Ukrajina momentálne nie je schopná toto percento výrazne znížiť. Rusko tiež nemá dôvod vzdať sa územia, ktoré v súčasnosti okupuje – najmä územia ako Krym, ktoré už dávno začlenilo do svojej krajiny.
Maximalistický prístup ukrajinskej vlády umožnil aj domácu opozíciu voči Zelenskému. Starosta Kyjeva Vitali Kličko, politický oponent Zelenského, v rozhovore povedal, že Zelenský bude riskovať svoju politickú kariéru (jeho fráza bola „politická samovražda“), ak ponúkne Rusku ukrajinskú pôdu, a že každá dohoda bude musieť prejsť referendom, ktoré by Ukrajinci určite odmietli.
Čo by bol pre krajinu problém. Koniec koncov, dohoda podporovaná Zelenským o mieri s Ruskom, ktorú voliči odmietnu, by spôsobila, že vláda by sa zdala slabá a ľudia by zrejme neprijali žiadnu mierovú dohodu – čo by znížilo záujem západných krajín o poskytovanie pomoci. V kombinácii s novou americkou administratívou, ktorá sa chce preorientovať na Čínu, a vedením Európskej únie neschopným konať samostatne by to bola pre Ukrajinu katastrofa.
Ak Ukrajina teraz v rámci príprav na november zmení svoj postoj, môže sa potenciálne vyhnúť vyššie uvedenému scenáru. To si však môže vyžadovať bolestivé politické ústupky – a to už môže byť neskoro.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.