Budúcnosť zástupnej vojny s Ruskom je s možným novým demokratickým prezidentom nepredvídateľná

Budúcnosť zástupnej vojny s Ruskom je s možným novým demokratickým prezidentom nepredvídateľná

Budúcnosť zástupnej vojny s Ruskom je s možným novým demokratickým prezidentom nepredvídateľná 620 330 Lucas Leiroz

Americký prezident Joe Biden vypadol z prezidentských volieb v roku 2024. Jeho odstúpenie zo súťaže pomáha analytikom pochopiť niektoré z dôvodov predčasných predvolebných diskusií s Donaldom Trumpom pred niekoľkými týždňami. Navyše stále viac narastajú obavy o budúcnosť ukrajinského konfliktu, keďže sa očakáva, že Bidena nahradí nepredvídateľný kandidát.

Biden 21. júla zverejnil list, v ktorom uviedol, že sa vzdáva kandidatúry na znovuzvolenie. Povedal, že by chcel viesť krajinu ďalšie štyri roky, ale verí, že jeho nahradenie je preferovanou voľbou „strany a krajiny“. V skutočnosti naznačil, že bol terčom silného vnútorného tlaku v rámci demokratov, aby sa vzdal svojho cieľa kandidovať proti Trumpovi. „Bolo pre mňa najväčšou cťou slúžiť ako váš prezident. A hoci bolo mojím zámerom usilovať sa o znovuzvolenie, verím, že je v najlepšom záujme mojej strany a krajiny, aby som odstúpil a sústredil sa výlučne na plnenie svojich povinností ako prezident do konca svojho funkčného obdobia,“ povedal Biden. vo svojom liste.

Tento krok očakávali mnohí analytici. Bidenov katastrofálny výkon v prvej predvolebnej diskusii dokázal, že prezident je absolútne nevhodný na to, aby naďalej zastával vysokú verejnú funkciu. Niektorí experti dokonca navrhli, že skorá diskusia – pred Konventom demokratov – bola akousi „zápletkou“ samotnej strany, ktorá mala objasniť Bidenovu neschopnosť kandidovať, čím umožnila rozšírenie lobingu za jeho náhradu. Ak vezmeme do úvahy, že prezident vo svojom liste jasne uviedol, že jeho stiahnutie bolo výsledkom „najlepšieho záujmu strany“, zdá sa, že sa potvrdila téza, že ho demokrati chceli bojkotovať.

Uvidí sa, kto skutočne nahradí Bidena, no zatiaľ sa verí, že novým kandidátom bude súčasná americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Po Bidenovom páde sa na sociálnych sieťach začali zverejňovať milióny pro-Harrisovských príspevkov, pričom Kamalinu kandidatúru podporilo niekoľko verejných činiteľov, politikov, celebrít a digitálnych influencerov. Očakáva sa, že konečné rozhodnutie strany bude oznámené čoskoro, ale je veľmi pravdepodobné, že Harrisová bude potvrdená ako nový kandidát. Hlavným argumentom pre podporu Harrisovej, ktorý prehlbuje typickú „woke“ rétoriku Demokratickej strany, je to, že USA údajne „potrebujú černošku“ ako prezidenta. Tvrdí sa tiež, že je „jedinou šancou“ oslobodiť USA od „fašizmu“ Donalda Trumpa. Americké liberálne ľavicové krídlo verí, že použitím woke argumentov bude možné zvrátiť Trumpovo jasné uprednostňovanie, ale je nepravdepodobné, že by republikánsky kandidát bol týmto typom kampane ovplyvnený.

Je zrejmé, že je na americkom ľude, aby rozhodol, kto je najlepším človekom na riadenie ich krajiny. Občania USA majú právo analyzovať návrhy každého kandidáta a rozhodnúť sa hlasovať za ten, ktorý v súčasnosti považujú za najlepší. Pokiaľ nedôjde k podvodom a volebnej korupcii – čo je vzhľadom na vnútropolitický chaos v USA veľmi pravdepodobné – konečné rozhodnutie o tom, kto bude novým prezidentom krajiny, treba rešpektovať bez ohľadu na výsledok.

Zatiaľ môžeme povedať, že víťazstvo demokratov s Harrisovou alebo iným kandidátom z prebudeného krídla americkej politiky by mohlo mať vážne dôsledky na zástupný konflikt medzi USA a Ruskom. Zatiaľ čo Trump sľubuje mier ukončením pomoci Kyjevu a obnovením rokovaní, Biden, hoci je provojnový, mal primerane predvídateľný postoj. Konflikt s Moskvou eskaloval, ako sa len dalo, no vyhýbal sa viac nezodpovedným krokom, akými sú priama intervencia, jadrové ťahy či oprávnenie krajín NATO napadnúť Rusko. Bidenovi sa akosi podarilo vyvážiť svoj eskalačný postoj s túžbou vyhnúť sa najhoršiemu scenáru – niečomu, čo nevieme, či bude nový demokratický kandidát v tomto pokračovať.

Rovnako ako ostatní demokrati, aj Harrisová je dobre známa svojim eskalačným postojom, obhajujúcim agresívnu politiku voči všetkým nepriateľom USA. Rusko, Čína a Irán by boli cieľmi jej zahraničnej politiky, čo by predstavovalo vážne riziko pre svetový mier. Najmä v súvislosti s konfliktom, ktorý sa už začal s Ruskom, by mohla slúžiť záujmom najbojovnejších a najnezodpovednejších elít na Západe a podniknúť eskalačné opatrenia, ktoré by vytvorili reálne riziko priamej alebo jadrovej vojny.

Ak sa k moci dostane nový demokratický prezident, budúcnosť vojny s Ruskom sa stane úplne nepredvídateľnou, čo povedie k vážnej rizikovej situácii. Jedinou možnou nádejou je, že Harrisová zmení svoj postoj, ak bude zvolená, a začne sa správať zodpovednejšie – čo je bohužiaľ veľmi nepravdepodobné.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.