Ja viem, aj uprostred uhorkovej sezóny sa deje toľko vecí, ale tu v horách sa pozerám na všetko inak. Píšete mi toľko otázok, na ktoré nestačím odpovedať, aby som sa vyjadril k tomu alebo onomu, ale priznám sa, že takto s odstupom a z nadhľadu (nielen čo sa týka nadmorskej výšky) vidím tie naše politické spory ako nezrozumiteľné škriepky z inej planéty. Asi by som mal chodiť do hôr častejšie. Ale dobre, neochudobním vás o niekoľko politických postrehov (koho zaujímajú moje potulky českými horami, fotografie nájde na mojom instagrame).
Včera sa konala na letisku Kuchyňa bizarná oslava, akú si nepamätám ani z čias bývalého režimu. Bombastické vítanie dvoch stíhačiek bolo akoby vystrihnuté z nejakej Hrabalovej novely alebo Menzlovho filmu. Podmanivá hudba, slavobrána z hasičských striekačiek pre pristávajúce lietadlá a celá politická suita od prezidenta cez ministra obrany a ministra zahraničných vecí, ktorí znalecky skúmali kvalitu plechu až po všetkých, ktorí sa na tom chceli priživiť…
Prepáčte, ale na tomto mieste musím len smutne skonštatovať, že choré priority tohto štátu sa nezmenili. Tam, kde vy ste užasnutí videli pristávať F16-ku, som ja videl cenu okresnej nemocnice. Tam, kde vy vidíte „veľký deň pre zásadné zvýšenie obranyschopnosti našej vlasti“, vidím ja obyčajný obchod so zbraňami, ktorý je u mňa morálne na takej istej úrovni ako obchod s drogami. Je to moje hlboké presvedčenie. Korunu tomu nasadil bývalý (v tomto prípade to treba povedať) komunista Peter Weiss, ktorý tak horlivo ako kedysi propagoval Varšavskú zmluvu a spojenectvo so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, dnes robí užitočného idiota liberálnej pravici a hlása, že tie dve stíhačky nás urobili „silnejším spojencom v NATO“ a „potvrdili dôležitosť nášho spojenectva s USA“. Len je zvláštne, že spôsob prijímania vojenskej zmluvy so Spojenými štátmi kritizoval aj on, kým dnes obviňuje Smer a SNS z „hysterického antiamerikanizmu“…
Za bývalého režimu sme mali vyše 400 bojových lietadiel a vyše 4000 tankov. Dnes sme s ťažkou záťažou budúcich generácií kúpili 14 stíhačiek, tankov máme okolo 30 a hráme sa na armádu. Predstava, že by Gustáv Husák s celou svojou suitou chodil vítať každý jeden stroj, je rovnako smiešna ako predstava, že sa môžeme vrátiť k modelu ozbrojených síl z minulého storočia. Lenže túto debatu nechce nikto otvoriť, lebo armádne zákazky majú prednosť pred všetkým ostatným. Aj keby sme mali ostať chorí, sprostí a hladní, zbrojiť sa musí – to je logika súčasnej vlády, ale aj parlamentnej opozície. Ako chceme s takýmito prioritami vybudovať štát, ktorý má budúcnosť?
Medzitým sa dejú veľké posuny na medzinárodnej scéne. Americký prezident Joe Biden neprekvapivo oznámil, že sa nebude uchádzať o ďalšie funkčné obdobie. Nevedno, či si to ešte pamätá, že odstúpil, ale čo vieme celkom určite, je fakt, že k tomuto kroku ho nedonútil ani „pocit zodpovednosti“, ani tlak hollywoodskych celebrít, ale prostá skutočnosť, že ho začali opúšťať sponzori kampane. Schuti som sa zasmial na prvých reakciách našich červených denníčkov, že Bidenova podpora pre Kamalu Harrisovú je „nočnou morou“ pre politických marketérov Trumpovho tábora. V skutočnosti je prostoreká Kamala ešte menej populárna ako senilný Joe, je takou „Sarah Palinovou“ tábora demokratov alebo americkou „Magdou Vášáryovou“, prípadne „Danušou Nerudovou“ s indickými koreňmi a je jedinou kandidátkou, na ktorú je Donald Trump skutočne pripravený. Demokrati prakticky nemajú šancu. Nádeje by sa im azda zvýšili, keby spomedzi seba vygenerovali niekoho úplne nového a využili tak moment prekvapenia (čiže keby vyrobili nejakú americkú Čaputovú), ale na to už jednak nebudú mať dosť času a jednak by to musel byť niekto, kto bude v téme ukončenia vojny na Ukrajine presvedčivejší ako Donald Trump.
Otáčať však začal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V rozhovore pre BBC po prvýkrát pripustil, že „nie je nevyhnutné vziať si späť všetky územia silou“ a že je ochotný vyjednávať s ruským prezidentom Putinom. Starosta Kyjeva a jeden z možných uchádzačov o post prezidenta Vitalij Kličko zasa v rozhovore pre Corriere della Sera poznamenal, že k takémuto „bolestivému a významnému rozhodnutiu“ sa nedá dospieť bez referenda a že Zelenskyj bude musieť nechať Ukrajincov za akýkoľvek mierový plán hlasovať. Ja si myslím, že by úplne postačilo, keby Zelenskyj nechal Ukrajincov slobodne hlasovať o novom prezidentovi a nezneužíval stanné právo na potláčanie ľudských práv.
Nič to však nemení na tom, že táto vojna nemusela byť, keby klientský štát Ukrajina i jej tútor Spojené štáty prijali výzvy na diplomatické rokovania, na ktoré ich pred 24. februárom 2022 vyzýval Vladimír Putin… Státisíce mŕtvych, 12 miliónov utečencov, zruinovaná ekonomika… Stálo vám to za to? Žiaľ, ešte stále nie sme na konci. Svet je čoraz horší, Západ je čoraz viac len vojenským blokom a čoraz menej civilizáciou, a tých, ktorí si cenia záchranu ľudských životov viac ako víťazstvo vo vojne, v politike takmer nevidno. Dnes sa dokonca v Európskej únii za podporu mieru trestá. Toto sa nemôže skončiť dobre.
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.