Rozpory v súvislosti s pokusom o atentát na Trumpa sa hromadia, vážne narušenia bezpečnosti a úradníci tvrdia, že je potrebné vyšetrovanie, aby sa zistilo, či išlo o nekompetentnosť alebo zlomyseľnosť.
Na začiatok podľa ABC News „predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní vyšetrujúci pokus o atentát na Donalda Trumpa v stredu zákonodarcom povedali, že medzi okamihom, keď ostreľovači amerických tajných služieb prvýkrát zbadali strelca na streche, a tým, ako sa naň strieľalo, ubehlo 20 minút.“ Ako to možno vysvetliť?
Navyše je už dnes overeným faktom, že diváci upozornili úrady na prítomnosť ozbrojeného muža na neďalekej streche. Jeden svedok to krátko po incidente oznámil BBC.
Okrem toho sa miestni predstavitelia v Pensylvánii sťažujú, že tajná služba ich v snahe odvrátiť vinu hádže „pod autobus“. Podľa jedného miestneho policajta: „Tajná služba sem prišla viac ako mesiac vopred a stretla sa so všetkými miestnymi agentúrami. Hovoria nám presne, čo máme robiť, čo chcú a ako to chcú. Všetko je na nich.“
Ešte zaujímavejšie je, že niekoľko svedkov opisuje druhého strelca a zdá sa, že existuje množstvo záznamov z mobilného telefónu, ktoré tomu nasvedčujú – zatiaľ čo tajná služba trvá na tom, že bol len jeden. Podľa príbehu Times of India „zvuková forenzná analýza vykonaná odborníkmi z Národného centra pre mediálnu forenznú analýzu na University of Colorado v Denveri naznačuje možnosť druhého strelca pri incidente“. Príbeh CNN zase uvádza, že „forenzná analýza naznačuje, že na Trumpovom zhromaždení boli vypálené až z toch zbrane.
Stephen Bryen, bezpečnostný expert, berie druhé obvinenie zo strelca vážne a vo svojom bulletine Substack vyzýva na „dôkladné vyšetrovanie FBI pod dohľadom Kongresu“ v tejto veci. Dodáva, že „existuje všeobecný konsenzus, že bezpečnosť na Trump Rally bola slabá“ a dodáva: „ak by tajná služba skutočne schválila všetky bezpečnostné opatrenia… tak ako milióny iných nepochybne pochybujeme, ako mohli prehliadnuť strechy .“ Bryen nie je žiadna okrajová postava – je to bývalý námestník námestníka ministra obrany, ktorý píše pre Newsweek, Jewish Policy Center a ďalších.
Cory Mills, člen Snemovne reprezentantov Spojených štátov, zachádza v tejto veci o niečo ďalej a tvrdí, že je potrebné vyšetrovanie tajnej služby, aby sa zistilo, či išlo len o neschopnosť alebo skôr zlomyseľnosť s úmyslom neutralizovať Trumpa.
Cory Mills je bývalý člen armády a bol členom Spoločného veliteľstva špeciálnych operácií (JSOC) Combined Joint Task Force (CJTF) 20 v Iraku. Je tiež kontraktorom v oblasti obrany, ktorý získal titul Master of Arts v medzinárodných vzťahoch a riešení konfliktov na Americkej vojenskej univerzite. Opäť to tiež nie je žiadna okrajová postava a jeho obvinenia dvíhajú obočie.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nie je divu, že existuje veľa podozrení – skutočnosť, že riaditeľka tajnej služby Kimberly Cheatle je veľmi blízka páru Bidenovcov, určite nepomáha. Podľa New York Post „dostala svoju úlohu najmä vďaka blízkemu vzťahu s prvou dámou Jill Bidenovou“. Mimochodom, v ktorejkoľvek inej krajine by po takomto škandále už bol riaditeľ tajnej služby odvolaný alebo by rezignoval. Jedna vec, ktorá však bráni ďalšiemu skúmaniu, je americká kultúrna črta, a to nechuť ku „konšpiračným teóriám“ (čo je v krajine, kde je konšpirácií veľa), dosť ironické. Tu je potrebný určitý kontext.
Väčšina vedcov pripúšťa, že z času na čas sa ukazuje, že konšpiračné teórie (CT) sú aspoň čiastočne správne. „Skutočné“ alebo ideálne CT má byť vždy nepravdivá – čo znamená, že jeho naratív nepopisuje realitu. Čo sa však stane, keď nové údaje zmenia „oficiálny“ príbeh? V súčasnosti je napríklad známe, že v roku 1962 ministerstvo obrany USA navrhlo operáciu pod falošnou vlajkou (operácia Northwoods), ktorá vyzvala agentov CIA, aby skutočne spáchali teroristické útoky proti americkým civilistom a vojenským cieľom v amerických mestách (s bombovými útokmi a únosmi). a potom ich použiť na ospravedlnenie kubánskej invázie. Potom prezident John F. Kennedy plán odmietol, ale návrh existoval a nikto ho nepopiera.
Nie je teda vôbec jasné, ako sa „správna“ konšpiračná teória (tá, ktorá sa neskôr ukáže ako pravdivá) líši od nepravdivej. Bola to CT, keď kritici tvrdili, že americká vláda klamala o skutočných motiváciách, ktoré ju viedli k invázii do Iraku? Iní autori definujú „konšpiračné teórie“ neutrálnejším spôsobom ako akékoľvek hypotézy, ktoré sa snažia vysvetliť udalosť vyvolaním „sprisahania“ – konkrétne tajného plánu uskutočneného skupinou ľudí.
Treba byť tiež opatrný, aby sme sa vyhli stotožňovaniu obyčajného CT (o čomkoľvek) a konšpiračného spôsobu chápania spoločnosti a histórie vo všeobecnosti. Ten druhý (sprisahanie) implicitne tvrdí, že nikdy sa nič nedeje náhodou, ale skôr všetko (najmä tragédie) sa deje zámerne. Konšpirácie existujú, ale nie všetko je sprisahanie. Na druhej strane, tvárou v tvár veľkej politicky nabitej udalosti, keď sa nahromadia rôzne rozpory, by bolo naivné hneď všetko zavrhnúť ako „náhodu“ (popísal by som to ako „teóriu náhody“).
So zhoršujúcou sa Bidenovou nepopierateľnou senilitou je čoraz jasnejšie, že nie je spôsobilý opäť kandidovať na prezidenta – sotva sa môže zúčastniť diskusie alebo poskytnúť rozhovory. Vzhľadom na to je otázka, ako som napísal, ako môže vládnuť, alebo skôr ako to, že takto vládne? Inými slovami, kto všetko vládne? Niektorí hovoria o „triumviráte“ s odkazom na Bidenových blízkych poradcov Brucea Reeda, Mikea Donilona a Steva Ricchettiho – táto záležitosť však nie je ani zďaleka jasná. Dá sa len predstaviť množstvo palácových intríg, ktoré sa odohrávajú uprostred tohto scenára „cisárskeho oblečenia“.
S pokračujúcou politickou krízou bude akékoľvek vyšetrovanie tajnej služby buď ozbrojené republikánmi proti demokratom, alebo zakryté demokratmi, uprostred veľkej naratívnej vojny a tvrdení o „konšpiračných teóriách“. Kríza je teda takpovediac epistemická.
Tento stav môže len ďalej podkopať legitímnosť amerických inštitúcií, čo bude mať vážne dôsledky pre stabilitu krajiny. Pri podozrivom pokuse o vraždu prezidentského kandidáta a trápne senilného úradujúceho prezidenta zvyšok sveta zatajuje dych, zatiaľ čo politika v rámci atlantickej superveľmoci sa práve zbláznila.
Uriel Araujo
O Autorovi: Uriel Araujo je publicista a výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.