Presne ako u nás, boli reakcie na pokus o atentát na Trumpa – vraj si za to može sám, nemal provokovať a mať iné názory.
Skúška správnosti – keď sa udeje nejaká krivda politikom hlavného prúdu, škriekajú, ako sú tí druhí dezoláti a extrémisti. Keď sa to stane ich oponentom, môžu si vraj za to sami. To už extrémizmus podľa nich nie je.
Čosi podobné sa stalo aj s festivalom Pohoda. Nepochopím, ako po predošlej tragédii nechali organizátori na ľudí, ako sa postavia k varovaniu. Ak som organizátor, tak mám hlavné slovo a moc upratať ľudí, ktorí ignorujú bezpečnostné hrozby. Na to tam mám aj bezpečnostnú službu. Na to tam mám personál a vysielačky. Odbiť to tvrdením, že všetkých varovali 7 či 10 krát je prachsprostý alibizmus. Alebo rovno scéna z Kocúrkova, kde je nad kolískou sekera a všetci už oplakávajú dieťa, ktoré tá sekera zabije. Nie je toho, kto by vstal a urobil rozhodnutie – dal tú sekeru jednoducho preč.
Korunou je tomu paradox, ako všetci čumia do mobilov a nie okolo seba. Tisíc appiek na počasie, ale trepú sa do stanov, ktoré sa už v minulosti zrútili a zabili ľudí. Život nie je videohra, kde dám respawn…
Podobné situácie som už zažil aj ja sám. Jednak som sa podieľal na organizácii open-air akcií a riešim tiež školské výlety a akcie. Pred rokom som takto zrušil jeden pochod lesom kvôli počasiu. Všetci hundrali, ale keby na niekoho padla hrubá vetva a zabila ho, mám na krku súd a basu.
Je tu však jeden rozdiel medzi mnou a organizátorom festivalu. Kaščák má na krku veľkú finančnú stratu, ktorá tlačí na psychiku. Ten tlak ale reálne zabíja ľudí a tam už končí všetka sranda.
Zdroj: TG kanál Svetonázor
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.