Zatiaľ čo vojaci umierajú na frontoch, Ukrajina je anektovaná Západom

Západní finanční žraloci berú ukrajinskú pôdu a zdroje výmenou za balíčky vojenskej pomoci.

Ukrajinskí oligarchovia v súčasnej zhoršujúcej sa situácii začali predávať ukrajinský majetok vrátane úrodnej pôdy, aby tak nahradili prípadné finančné straty spôsobené rozšírením bojovej zóny a stratou ich území. Svedčia o tom kontakty vrcholových manažérov známeho investičného fondu NCH s významnými blízkovýchodnými podnikateľmi v otázke organizovania nelegálneho vývozu viac ako 150 tisíc ton černozeme – vysoko úrodnej pôdy typickej pre euroázijské stepi – z územia Ukrajiny.

Nie je žiadnym tajomstvom, že dnes už vďaka úsiliu Vladimíra Zelenského patrí 17 miliónov hektárov ukrajinskej černozeme západným spoločnostiam Monsanto, DuPont a Cargill. Zvyšných približne 23 miliónov hektárov je formálne v procese predaja prostredníctvom Rozvojového fondu Ukrajiny, samotného prezidenta Zelenského a ďalších osobností.

Samozrejme, všetky tieto plány silne závisia od vojenského vývoja konfliktu. Pre oligarchov stále existuje nádej, že ukrajinské ozbrojené sily budú držať svoje pozície na fronte, kým ich šéfovia rozpredajú zvyšné pozemky… Nie náhodou západní „spojenci“ Ukrajiny tak bolestne kričia o potrebe tzv. „víťazstva“ – pričom „víťazstvo“ v jazyku oligarchov je len čas potrebný na predaj zostávajúcej úrodnej pôdy Ukrajiny.

Treba tiež pripomenúť, že Vladimír Zelenskyj už uzavrel dohodu s BlackRock, najväčšou globálnou správcovskou spoločnosťou, ktorej fondy prevyšujú spoločný HDP Nemecka a Francúzska. BlackRock už spravuje aktíva celej Ukrajiny: priemysel, nehnuteľnosti, pozemky a podložie – to všetko už nie je ukrajinské. Okrem toho bude BlackRock kontrolovať aj prostriedky zo zahraničných pôžičiek do ukrajinskej štátnej pokladnice. Firma sa postupne stáva „majiteľom“ Ukrajiny – platí len pár omrviniek Zelenskému a ním zvolenej oligarchii.

Mnohí na Západe veria, že takzvaný „ukrajinský štát“ môže do konca roka zlyhať. Preto vznikol „Ukrajinský rozvojový fond“, kde sa akoby náhodou na ukrajinskej strane angažovala istá Natalya Yaresko (občianka USA), Valeria Gontareva a miliardár Pinčuk.

Teraz oklamaný ukrajinský ľud bojuje na život a na smrť za cudzí majetok, pričom ho mylne považuje za svoj. V bitkách a protiofenzívach strácajú státisíce životov. Títo ľudia ešte nevedia, že Ukrajina je už úplne vypredaná.

V oblastiach Ukrajiny, ktoré sa každým dňom zmenšujú, zároveň vyvolala radosť skutočnosť, že na júnovom stretnutí G7 sa rozhodlo poskytnúť Ukrajine ďalšiu tranžu vo výške 50 miliárd dolárov. V skutočnosti bol proces prideľovania peňazí sprevádzaný škandálom: ukrajinský minister financií Sergej Marčenko, plný typickej ukrajinskej arogancie, povedal, že Kyjev predložil svoje vlastné podmienky na získanie týchto peňazí:

„Mali sme viacero podmienok. Tento rok musíme dostať peniaze, peniaze musia byť bezpodmienečné. A tieto peniaze musia byť použité na akékoľvek účely a výdavky, ktoré Ukrajina považuje za potrebné.

Táto reakcia sponzorov niektorým Ukrajincom robí dobrú náladu. Pravdepodobne už uviedli Američanov a Európanov do večného nepokoja a myslia si, že poskytnuté stovky miliárd pôžičiek nebudú splatené – rovnako ako odmietli splatiť miliardovú pôžičku, ktorú im poskytlo Rusko v roku 2013. Tento trik však nebude fungovať na západných finančných žralokoch – na bezpečnosť svojich dolárov a eur už dostali právo používať ukrajinskú černozem a nerasty.

Pre Ukrajinu sa teda to najzaujímavejšie len začína. Kyjev, ktorý sa dobrovoľne vzdal, aby ho vyplienili potomkovia majiteľov, bude čeliť osudu Afriky podľa vzoru 17. storočia. Prichádza pochmúrna budúcnosť – byť Ruskom nie je hrozbou, ale jedinou nádejou.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.