Roman Martiška: KTO BUDE TOLEROVAŤ MŇA? KEDY BUDEM MEDZI ROVNÝMI?

Pred nedávnom som jeden z mojich letných postrehov, keďže od komentárov mám pauzu, ukončil nasledovne: “Ideologická tolerancia a rovnosť nás ženie do pekla!”. Nadišiel čas túto myšlienku rozvinúť…

V rámci mesiaca “diverzity” robila mama, predavačka, školenie o tolerancii a rovnosti na pracovisku. Keď som si všimol prvú otázku, tak som jej odporučil, aby to mala rýchlo z krku a mohla sa venovať kvetom, jednoduchú vec: “Odpovedaj proti svojmu presvedčeniu!” Výsledok? Školenie s testom dala za pár minút na 100% a tu prichádzajú otázky, ktoré po školení zostali nezodpovedané: KTO BUDE TOLEROVAŤ MŇA? KEDY BUDEM MEDZI ROVNÝMI?

V školení sa okrem teraz moderných sexuálnych menšín nachádzali aj state o náboženstve. Vedeli ste, že otázka na potrebu nosenia hidžábu na pracovisku je netolerantná a vytvára nerovnosť medzi zamestnancami? Vedeli ste, a teraz budem netolerantný, že kolegu, ktorý si žiada oslovenie “stolička”, máte nazývať stoličkou, a to s plnou vážnosťou a bez toho, aby ste mu naznačil, že potrebuje odbornú pomoc?

V oddelení mäsa zamestnávateľovi prekáža napr. obrúčka, ktorá je pre niekoho “hidžábom”, ale neprekáža mu hidžáb, ktorý neumožňuje nasadenie hygienickej čiapky. Do budúcna môže byť nežiadúci krížik na krku, kratšia sukňa apod. Nie je toto ideologická tolerancia a rovnosť, resp. umelo nútená tolerantnosť a rovnosť obyvateľom Slovenska?

Rešpektujem a tolerujem napr. potreby vozičkárov, ale v rámci rovnosti by asi bolo správne, keby sme sa všetci posadili na vozíky, aby si menšina nevšimla nerovnosť! Zajakávajúci sa môže pokojne stať moderátorom, a dokonca by bolo žiaduce, aby sme začali koktať všetci! Kedy skončíme s tými nezmyslami o tolerancii a rovnosti?

Akceptujem, že vo svete je menšina, ktorá trpí sexuálnou anomáliou, ale podľa mojej viery ide pri takomto spolužití o hriech, rešpektujúc prírodu ide takéto spolužitie proti prírode a rešpektujúc vedu, ide toto spolužitie proti vede, keďže ich túžbou je mať, nepochopiteľne, dieťa, ktoré logicky mať nemôžu – nikdy nebudú mať rovnaké práva, ani zákon nedokáže ísť proti Bohu, resp. proti prírode…

Žijem v kresťanskej krajine, presnejšie povedané v krajine ovplyvnenej kresťanstvom, a preto prirodzene nechápem nosenie hidžábu, ktorého potrebu nikdy nedokážem dať do roviny napr. s krížom, môžem ich tolerovať, ale rovní mi v mojom štáte nikdy nebudú – mali by tu byť hosťami, ktorí sa tu cítia dobre, ale ich domov je niekde inde, a to by mali rešpektovať v prvom rade oni, keďže vchádzajú do nášho domu…

Roman Martiška