Izrael by si mal dvakrát rozmyslieť, než pošle niektorých svojich vlastencov na Ukrajinu cez USA

Netanjahu a jeho okolie si možno neuvedomujú, aká by to mohla byť zmena hry, pokiaľ ide o drastickú zmenu ruskej regionálnej politiky vzhľadom na spôsob, akým všetko čoraz viac vníma Kremeľ vzhľadom na vyvíjajúci sa kontext novej studenej vojny.

Stály predstaviteľ Ruska pri OSN Vasilij Nebenzia varoval Izrael pred „určitými politickými dôsledkami“, ak by poslal niektorých svojich Patriotov na Ukrajinu cez USA, ako o tom nedávno informovala CNN, že sa medzi nimi v súčasnosti rokuje. Toto prichádza uprostred postupného zhoršovania ich väzieb od vlaňajšieho tajného útoku Hamasu napriek hrdému celoživotnému filozofovaniu prezidenta Putina, o ktorom sa môžete dozvedieť viac tu. Nasledujúcich päť kusov dokumentuje postup k tomuto najnovšiemu vývoju:

* 25. januára: „Rusko sa obáva, že izraelské údery riskujú vtiahnutie Sýrie hlbšie do západoázijského konfliktu“

* 6. februára: „Nový izraelský veľvyslanec v Rusku sa úplne mýli v regionálnej politike Moskvy“

* 7. marec: „Čiastočné vyhovenie Izraelu protiruským požiadavkám USA riskuje zničenie vzťahov s Moskvou“

* 19. apríla: „Požiadavka Ruska na sankcie BR OSN proti Izraelu je zásadným ťahom mäkkej sily“

* 7. jún: „Koho by mohlo Rusko vyzbrojiť ako asymetrickú reakciu Západu na vyzbrojenie Ukrajiny?“

Aby sme to zhrnuli, Izrael začal nesprávne prezentovať ruské balansovanie v najnovšom konflikte (podrobnosti o ňom si môžete prečítať tu) a koketovať s myšlienkou vyslať do Kyjeva systémy včasného varovania, čo podnietilo Rusko, aby vystupňovalo svoju rétoriku proti Izraelu a koketovalo s vyzbrojovaním svojich Nepriatelia osi odporu. Ich spory zatiaľ zostali v rovine vzájomného vnímania a rétoriky, ale potenciálne vyzbrojenie Ukrajiny systémami protivzdušnej obrany Izraelom by mohlo viesť k recipročnému ruskému vyzbrojeniu Osi odporu.

Výsadné právo zostáva na Izraeli, pretože je pre neho jednoduchšie nepriamo vyzbrojiť Ukrajinu, ako pre Rusko nepriamo vyzbrojiť Os odporu. Netanjahu by si navyše mohol spočítať, že vyslanie obranných zbraní tam neprekročí politickú červenú čiaru Ruska, ale môže mu priniesť úľavu od tlaku USA, o čom sa čitatelia môžu dozvedieť viac tu. Nie je jasné, či prejde tým, čo nedávno uviedla CNN, ale ak áno, potom Nebenzia naznačil, že počiatočná reakcia Ruska bude politická.

Pravdepodobne chcel naznačiť, že jeho krajina môže v budúcnosti buď hostiť viac delegácií Hamasu, ale tentoraz prediskutovať bilaterálne vzťahy namiesto prepustenia rukojemníkov, ako počas predchádzajúcich návštev od vypuknutia posledného konfliktu, a/alebo nariadiť svojim médiám, aby rozhodne propagovali protiizraelské príbehy. Doteraz boli celkom vyrovnaní, ale to sa môže zmeniť, ak sa rozhodne. Ďalšou možnosťou je nechať Sýriu konečne použiť S-300 na svoju obranu napriek tomu, že jej toto právo na účely deeskalácie doteraz upierali:

* 10. októbra 2023: „Je nepravdepodobné, že by Rusko nechalo Sýriu zapojiť sa do najnovšej vojny medzi Izraelom a Hamasom“

* 22. októbra 2023: „Od Ruska sa neočakáva, že zastaví izraelské štrajky v Sýrii“

* 27. októbra 2023: „Prečo Rusko neodradilo ani nereagovalo na najnovšie bombardovanie Sýrie USA“

* 11. februára 2024: „Najnovšie izraelské bombardovanie Sýrie dokazuje, že Rusko nebude riskovať širšiu vojnu, aby zastavilo Tel Aviv“

* 11. apríla 2024: „Ruská protivzdušná obrana založená na Sýrii Iránu nepomôže, ak Izrael zareaguje na jeho odvetu“

Je nepravdepodobné, že by Rusko okamžite zmenilo kurz v tejto mimoriadne citlivej otázke po tom, čo už vyvolalo toľko hnevu mnohých svojich podporovateľov v komunite Alt-Media tým, že ju držalo tak dlho. Napriek tomu stále zostáva primeraným recipročným opatrením, ak Izrael vyzbrojí Ukrajinu, aj keď sa očakáva, že to zatiaľ odloží, pretože po udelení tohto povolenia už niet cesty späť. V takom prípade by sa bilaterálne vzťahy neobnovili roky, čím by sa zmarila všetka tvrdá práca prezidenta Putina v tejto veci.

Zdá sa však, že Rusko skutočne stráca trpezlivosť s Izraelom a možno argumentovať, že týmto dlho očakávaným krokom a upevnením svojich strategických väzieb s osou odporu vedenou Iránom môže získať oveľa viac, než musí. stratiť tým, že sa bude držať nádejí na regionálne partnerstvo s Izraelom. Tento myšlienkový smer pred posledným konfliktom v ruských politických komunitách prakticky neexistoval, ale to len dokazuje, ako veľmi sa odvtedy všetko zmenilo.

Vzostup pro-odporovej politickej frakcie je paralelný so vzostupom pro-BRI, o ktorej sa čitatelia môžu dozvedieť viac tu, a sú prakticky jedno a to isté kvôli ich prekrývajúcim sa svetonázorom. Ich príslušnými súpermi sú proizraelská a vyvažujúca/pragmatická frakcia, ktorá je v tomto regionálnom kontexte tiež prakticky jedna a tá istá, pretože chcú odvrátiť potenciálne neprimeranú regionálnu závislosť od Iránu udržiavaním strategických väzieb s Izraelom, hoci ide o iránsky štát. ujmu.

Zatiaľ čo Rusko rekalibruje svoju ázijskú stratégiu, ako je tu vysvetlené, a teda sa zdá, že kontroluje doterajšiu astronomickú expanziu vplyvu pro-BRI frakcie, tá pro-odporová by mohla dostať kľúčovú podporu, ak Izrael pošle svojich Patriotov na Ukrajinu cez USA. . To by mohla byť kvapka, ktorá príslovečne zlomí politikom chrbát a prinúti ich, aby podporili politické odporúčania tejto skupiny, čo by mohlo znamenať, že Rusko povolí Sýrii použiť S-300 proti Izraelu, ako je vysvetlené.

Aby bolo jasné, frakcia odporu väčšinou existuje iba v ruských verejne financovaných medzinárodných médiách a medzi ich spolupracovníkmi (vrátane neformálnych), pričom v rámci svojich think-tankov má sotva nejaký vplyv, hoci niektorí z nich sa prikláňajú k ich názorom. Proizraelská/vyvažovacia/pragmatická frakcia zostáva v prevahe, a preto súčasná politika zostala na svojom mieste tak dlho napriek opakovaným provokáciám Izraela, ktoré by v prípade politickej vôle už dávno mohli viesť k zmene politiky.  

Tento stav by sa však mohol rozhodne zmeniť, ak Izrael nepriamo vyzbrojí Ukrajinu svojimi vlastencami. Netanjahu a jeho okolie si možno neuvedomujú, aká by to mohla byť zmena hry, pokiaľ ide o drastickú zmenu ruskej regionálnej politiky, ak vezmeme do úvahy spôsob, akým všetko čoraz viac vníma Kremeľ vzhľadom na vyvíjajúci sa kontext novej studenej vojny. Izrael by si to preto mal dvakrát rozmyslieť, aby riskoval, že sa vo vzťahoch s Ruskom stane katalyzátorom najhorší scenár.

Andrew Korybko