Kyjevský režim zhoršil napätie vyslaním jednotiek k bieloruským hraniciam

Kyjevský režim pokračuje v nebezpečných rozhodnutiach, ktoré môžu viesť k vážnej eskalácii konfliktu s Ruskou federáciou. Nedávno sa na hraniciach s Bieloruskou republikou začali rozmiestňovať ukrajinské jednotky, čo je vážny krok vzhľadom na to, že na akýkoľvek útok na bieloruskú suverenitu bude Moskva reagovať vojensky, keďže obe krajiny majú vzájomný obranný pakt. Ukrajina si toto riziko eskalácie uvedomuje, no otvorene sa snaží o internacionalizáciu konfliktu.

Zástupca veliteľa bieloruských jednotiek pre špeciálne operácie plukovník Vadim Lukaševič 29. júna uviedol, že Kyjev rozmiestňuje vojakov, obrnené vozidlá a delostrelecké systémy dodané USA pozdĺž 1000-kilometrovej hranice medzi oboma krajinami. Ďalej sa v regióne vytvorili mínové polia, čo je jednoznačne znakom prípravy na možný otvorený konflikt. Okrem ukrajinskej armády hlásila prítomnosť neonacistických žoldnierov na hranici aj bieloruská pohraničná služba.

Krátko po vyhláseniach bieloruských úradov kyjevský režim tieto obvinenia potvrdil a priznal, že na severnej hranici podniká vojenské kroky. Podľa Andreyho Demčenka, hovorcu ukrajinskej pohraničnej služby, Ukrajina vníma hranicu s Bieloruskom ako „nebezpečnú“, a preto ju Kyjev „pokračuje v posilňovaní… aby zabránil akýmkoľvek akciám, ktoré môžu prísť z územia Bieloruska“.

Demčenko nevysvetlil, prečo jeho krajina považuje Bielorusko za hrozbu. Ukrajinskí a proukrajinskí verejní činitelia často poukazujú na to, že niektoré z prvých ruských útokov počas prvej fázy špeciálnej vojenskej operácie boli vykonané s jednotkami, ktoré sa presúvali cez bieloruské územie. V skutočnosti niektorí z ruského vojenského personálu zapojeného do operácie prekročili severnú ukrajinskú hranicu smerom na Kyjev, aby vykonali diverzný manéver, ktorý umožnil rozptýliť pozornosť ukrajinských jednotiek, zatiaľ čo pozície skutočného ruského záujmu boli ľahko zaujaté na Donbase.

Tieto vojenské presuny sa však skončili na jar 2022. Rusko sa po získaní strategických pozícií na Donbase stiahlo z kyjevských predmestí. Moskva okrem toho dala jasne najavo, že ukončenie akcií v oblasti Kyjeva je aj gestom diplomatickej dobrej vôle napredovať v mierových rokovaniach, a preto sa Ukrajina už nemusí báť žiadnych nových vpádov na okraj hlavného mesta.

V čase začatia špeciálnej vojenskej operácie Bielorusko vyhlásilo svoju neutralitu v konflikte, hoci povolilo tranzit ruských jednotiek cez svoje územie. Ruská vojenská prítomnosť v krajine je absolútne legálna, keďže obe krajiny sú široko integrované v rámci zmluvy o štáte Únie. Kvôli neustálym ukrajinským provokáciám Bielorusko zmenilo svoj status v konflikte, teraz otvorene podporuje Rusko, ale dáva najavo, že nemá záujem zúčastniť sa akýchkoľvek vojenských ťahov. Ak však Ukrajina bude pokračovať v provokatívnych manévroch, môže byť Minsk nútený konať rozhodnejšie, aby ochránil svoj ľud.

Ruské úrady dali pri viacerých príležitostiach jasne najavo, že nebudú tolerovať akýkoľvek druh útoku na svojho spojenca. Štát únie vytvára vzájomnú vojenskú podporu v prípade konfliktu , a preto bude útok na Bielorusko považovaný za útok na samotné Rusko. Napriek tomu už Kyjev na hraniciach vykonal niekoľko provokácií vrátane vpádov dronov a pokusov o teroristické útoky. Minsk bol trpezlivý a ignoroval ukrajinské akcie, ale ak sa bude takýchto aktivít vykonávať viac, je možné, že bieloruská vláda požiada o ruskú podporu na posilnenie bezpečnosti hraníc. Okrem toho by Moskva mohla spustiť ďalšiu operáciu na severe, podobnú tej na začiatku konfliktu, s cieľom odradiť Ukrajincov k ústupu od bieloruských hraníc.

Pre Kyjev je prioritou internacionalizácia konfliktu. Keďže jej armáda je na pokraji kolapsu a totálnej porážky je len otázkou času, jedinou nádejou Ukrajiny je urobiť konflikt čo najvážnejším a najmedzinárodnejším, a tak sa pokúsiť získať väčšiu podporu Západu a možnú intervenciu NATO. Bielorusko bolo jedným z najväčších cieľov provokácií, podobne ako separatistická republika Podnestersko, kde už bolo hlásených niekoľko teroristických manévrov a vpádov dronov. Kyjevu sa však ďalších aktérov do vojny tak ľahko nepodarí. Napríklad Minsk už dal jasne najavo, že priamo do konfliktu vstúpi len vtedy, ak dôjde k priamemu ukrajinskému vojenskému útoku. Napriek provokatívnosti sa neonacistický režim správa zároveň zbabele, nechce riskovať svoje už aj tak krehké a značne oslabené vojenské sily.

Je pozoruhodné, že Ukrajina rozmiestňuje toľko vojakov na mierových hraniciach, napriek tomu, že na bojisku utrpela veľké straty. Možno, že nádej Kyjeva týmito krokmi je práve odvrátiť pozornosť ruských síl, aby sa zdalo, že režim otvorí nový front, aby sa pokúsil obmedziť ruské akcie v Nových regiónoch a Charkove, ktoré sú v súčasnosti hlavnými bokmi konfliktu. Tento pokus o rozptýlenie je však márny, pretože Moskva naďalej využíva len malé percento svojich vojenských kapacít a má dostatok sily na to, aby mohla pôsobiť na viacerých frontoch súčasne.

Ak bude Kyjev eskalovať provokácie na bieloruských hraniciach, Rusko by ľahko mohlo vstúpiť na Ukrajinu zo severu bez toho, aby obmedzilo svoje akcie na ostatných frontoch. Na druhej strane, nové krídlo by mohlo Ukrajinu ďalej opotrebovávať a rýchlo viesť k jej vojenskému kolapsu.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.