Dobré správy. Orbánov blok národných strán ukazuje silu

S novou alianciou Patrioti pre Európu to vyzerá celkom sľubne. Stačil jediný deň na to, aby sa k Orbánovi, Babišovi a rakúskym slobodným začali hlásiť nové posily. S Patriotmi už rokuje Salviniho Liga aj poľskí konzervatívci z PiS.

Zľava: Andrej Babiš, Viktor Orbán, Herbert Kickl. Foto: ALEX HALADA / APA-PictureDesk / APA-PictureDesk via AFP / Profimedia

Založenie a rast aliancie európskych národných a konzervatívnych strán patrí medzi najlepšie správy roka 2024. Ak sa nový projekt presadí, padnú staré poučky o tom, že proti európskym progresívcom dnes neexistuje politická alternatíva.

Existuje. Vždy existovala. Len sa dlho nedokázala sformovať – a priniesť politické vízie, ktoré by mali širší rešpekt.

Mediálny a politický mainstream nastavil pravidlá jednoducho a manipulatívne. Progresívne strany mali ostatných hráčov buď prevychovať a zapojiť do svojich služieb – ako sa to stalo nemeckým, českým či slovenským kresťanským demokratom, alebo ich mali odpísať ako bandu extrémistov, ktorá patrí do politickej karantény.

Nič medzi tým.

Pomerne dlho im to fungovalo. Len čo vznikli úspešné národné či konzervatívne strany, ktoré nepokľakli, boli hromadne odsudzované ako „nebezpeční populisti“, „fašisti“, „extrémisti“, „krajná pravica“… Tieto nálepky sa použili aj pre dve národné frakcie v europarlamente: Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Identitu a demokraciu (ID).

Príchod frakcie Patrioti pre Európu, ktorú zakladal Viktor Orbán, staré šablóny výrazne prekreslí. Strany z novej aliancie už nie je možné odpísať ako extrémistov. Sú to štandardné národno-konzervatívne sily, ktoré v Maďarsku, Česku a Rakúsku vyhrali eurovoľby. A ktoré odmietajú slúžiť globalistickým a progresívnym stranám, respektíve ich dúhovej agende.

Patrioti majú na to, aby proti vládnucim európskym kádrom postavili zdravú a silnú protiváhu. Teda takú, ktorá dokáže vyhrávať voľby a vytláčať progresívnych rivalov nabok.

A zároveň takú, ktorá ponúka vlastný politický obsah. Vlastný program.

To prvé – úspech vo voľbách – sa už čiastočne napĺňa. Národné a konzervatívne sily rastú aj v národných voľbách, aj v európskych. Presadili sa v Taliansku, v Holandsku, čiastočne aj na Slovensku, najnovšie sú na vzostupe vo Francúzsku. Ak vyhrajú americké prezidentské voľby republikáni, patriotické strany začnú naberať v západnom svete prevahu nad progresívnymi. Orbán, ktorý sa dnes ujal predsedníctva EÚ, už poslal odkaz, maďarské predsedníctvo má motto: Make Europe Great Again.

Veľmi dôležité je, že národným stranám sa darí aj druhá a oveľa dôležitejšia vec: konkurujú progresívcom aj politickou víziou. Teda ideologicky. V skratke: ponúkajú politiku suverenizmu. Presadzujú suverenitu a slobodu pre jednotlivca, pre národy a na vyššej úrovni aj pre Európu.

Plány globalistov a ich progresívnej internacionály vychádzajú z prevýchovy sveta. Národná, náboženská a dokonca aj pohlavná identita ľudí mala byť potlačená. A nahradená všeobecným kozmopolitným nastavením. S operačným programom, ktorý bude povinne progresívny…

Slovo „povinne“ znamená, že progresívne vnímanie práva, poriadku a kultúry si majú osvojiť všetci. Aj konzervatívne či kresťanskodemokratické strany. Ako v Nemecku a Británii, kde boli vykastrované.

Kto zaváha, ten je dezolát, ktorý nemá miesto za spoločným stolom.

Schéma riadenia západného sveta by už podľa globalistov nemala byť medzinárodná, ale nadnárodná. Nijaké národné štáty, národní lídri a národné vlády. Len „táto krajina“. This country… A predpísaná politika pre správne zorientované figúry v jej vláde.

Suverenisti sa proti tomuto nátlaku vzbúrili. A veľmi úspešne. Majú čoraz širšiu verejnú podporu. A dokážu spolupracovať aj na medzinárodnej úrovni.

„Patrioti pre Európu“ majú v názve aj národný, aj proeurópsky odkaz. Ak sa im podarí založiť frakciu v europarlamente a spájať sily s Trumpom a americkými republikánmi, môžu sa časom presadiť ako dominantná sila.

Nechceme predbiehať, ale je možné, že v Európe sledujeme novú vlnu národného obrodenia. Čiže stavu, keď si národy uvedomujú svoju identitu a korene. Svoje záujmy. Svoju váhu.

A keď odmietajú novú podobu „kultúrneho imperializmu“. Ten je postavený na presvedčení ligy pokrokových (a nadradených), že má právo, či dokonca povinnosť diktovať ostatným, ako majú myslieť. A čomu majú slúžiť.

Povedané rečou Clausewitza, je to vlastne pokračovanie vojenského imperializmu inými prostriedkami.

Úlohou suverenistov a patriotov je to, v čom už viackrát obstáli. Vzdorovať. A poslať pokrokových kazateľov tam, odkiaľ prišli.

Dag Daniš / Denník Štandard