Neustále ma prekvapuje, že ma ešte nejaká manipulácia Denníka N dokáže prekvapiť… Monika Tódová si vymyslela ďalšiu búrku v poldecáku. Tvrdí, že ministerstvo zahraničných vecí zrušilo vymenovanie končiaceho vedúceho Kancelárie prezidentky SR za veľvyslanca Slovenskej republiky v OSN v New Yorku preto, lebo je gej a preto, lebo Ficova vláda sa chce pomstiť Zuzane Čaputovej…
Takto. Článok v Plus 7 dní o Metodovi Špačkovi považujem za naozaj nechutný a vrcholne primitívny. Nikto nemá právo špárať sa vám v súkromí. Je len a len na vás, či chcete oboznámiť verejnosť so svojou sexuálnou orientáciou a nemôže to za dotyčnú osobu urobiť bulvárny týždenník. Mohol by som k tomu síce dodať, že v prípade Petra Pellegriniho mala redakcia vraj seriózneho Denníka N iný názor a rovnako nechutne ho nútila k verejnému vyhláseniu, ale nechajme to nateraz tak. Potiaľto som cítil povinnosť zastať sa Metoda Špačka a bodka.
Ale ak z tejto informácie Monika Tódová vyvodí, že mu zrušili vymenovanie za veľvyslanca z pomsty za Čaputovú a preto, že je gej… to už je konšpirácia, ktorá prekonáva tie najvykričanejšie „konšpiračné weby“. Naznačovať, že ak inkriminovaný článok vyšiel v časopise, ktorý vlastní finančná skupina Penta, tak za tým musí byť vládny Smer-SD, je taká smiešna konštrukcia, že to už budeme bližšie k pravde, keď povieme, že Denník N je tlačovým orgánom Progresívneho Slovenska a možno presnejšie, že Progresívne Slovensko je politickým orgánom Denníka N (pamätáte sa, ako niekoľko týždňov po voľbách varovali noviny Esetu progresívcov, ktorí sa dovtedy správali konštruktívne, že keď nepritvrdia, nájdu si inú stranu?).
Takže nie, Monika Tódová si opäť detinsky vymýšľa. Stiahnutie nominácie bývalého kancelára prezidentky Čaputovej má dva racionálne dôvody. Ten prvý je, že na post veľvyslanca v takej kľúčovej krajine, akou sú bezpochyby Spojené štáty, sa nominujú tí najskúsenejší a najkvalitnejší diplomati. Pri všetkej úcte k pánovi Špačkovi, takéto kritériá jednoducho nespĺňa. To, že sa mal stať konzulom v USA jeho partner (presnejšie manžel, s ktorým sa zosobášil v Rakúsku) navyše vyvoláva podozrenia z rodinkárstva. Pán Špaček bol politickým nominantom progresívnej vlády Ľudovíta Ódora, ktorá si na poslednú chvíľu vymyslela aj takéto záchrany kariéry svojich ľudí. Druhým dôvodom je jednoducho fakt, že vláda má právo nominovať na kľúčové diplomatické posty ľudí, ktorým dôveruje. Nejde o žiadnu pomstu, ale prax, ktorú vykonávala aj Hegerova, Matovičova, Dzurindova či Radičovej vláda. Ja proti tomuto pánovi osobne nič nemám, navyše pochádza z Galanty, ale hľadať za tým politické sprisahanie je jednoducho hlúposť.
A ak sa chce Monika Tódová žalovať práve Spojeným štátom, vyvoláva to u mňa ani nie tak pohŕdanie ako skôr pobavenie. Práve USA sú totiž známe dosť odpudzujúcimi praktikami, že veľvyslancami sa stávajú predovšetkým lobisti a sponzori úspešného prezidentského kandidáta. Keby sme sa správali rovnako, tak by veľvyslancami za Slovensko boli Haščák, Kmotrík, Trnka a zrejme aj nejaká Pavlínka. Podčiarknuté sčítané, som presvedčený, že naše ministerstvo zahraničných vecí vyberie kvalitného kandidáta a vyjadrujem nádej, že si Monika Tódová nájde nejakú lepšiu tému na uhorkovú sezónu.
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.