Peter Pellegrini na poslednú chvíľu podpísal zákon o Slovenskej televízii a rozhlase a opoziční lídri to okamžite označili za dôkaz, že vo svojej funkcii nebude nezávislý a že bude len predĺženou rukou vládnej koalície v Prezidentskom paláci. Nuž, ako obyčajne, obludne zavádzajú a hystericky strašia. Predovšetkým, ak by sme mali brať za kritérium, že ak prezident podpíše zákon, kolaboruje s vládnou koalíciou, potom Zuzana Čaputová bola nielen predĺženou rukou, ale aj nohou, uchom a okom Progresívneho Slovenska, lebo vo funkcii urobila všetko, čo videla Michalovi Šimečkovi and company na očiach.
Nemýľme si postavenie prezidenta v našom ústavnom systéme. Jeho úlohou nie je byť konkurenčným centrom moci voči vláde. Nemal by vetovať každý zákon, ktorý sa mu nepáči a mal by rešpektovať rozloženie síl v parlamente. Jeho povinnosťou vyplývajúcou z ústavy je dozerať na riadny chod ústavných orgánov. Prezident hneď na úvod zdôvodnil, že po preštudovaní schváleného textu zákona o STVR nenašiel nič, čo by nebolo v súlade s ústavou a princípom slobody prejavu. Analyzovať obsah zákona už nie je jeho úlohou. Pozastavil sa len nad systémom zostavovania novej Rady STVR. Tu môžeme polemizovať, či predchádzajúci systém voľby členov nebol lepší, ale to je už vec politického a odborného názoru, nie ústavnoprávna otázka. A naozaj nerozumiem, ak na jednej strane opozícia tvrdí, že zákon o STVR je takmer totožný so zákonom o RTVS, prečo balamutí verejnosť o likvidácii verejnoprávnych médií. Vlastne tomu veľmi dobre rozumiem – opozičné PS a SaS naďalej stupňujú deštruktívnu politiku štýlom „čím horšie, tým lepšie“ – ale nebudem sa tu zaoberať takýmto politickým folklórom.
Takže ja na rozdiel od progresívcov a liberálov oceňujem, že prezident Peter Pellegrini pridal k podpisu zdôvodňujúce stanovisko, lebo takto transparentne by sa to malo robiť. Ak si to porovnám s predchádzajúcou nájomníčkou paláca, ktorá si išla nohy potrhať, aby podpísala schválenú vojenskú zmluvu s USA bez ďalšieho vysvetľovania v rekordnom čase, je už skutočne smiešne a vrcholne trápne, ak Michal Šimečka nazýva túto predĺženú ruku Progresívneho Slovenska vzorom nadstraníckosti a nemiestne útočí na prezidenta Pellegriniho za každé jeho autonómne rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so želaním PS. Nuž, ak si opozícia predstavuje úlohu hlavy štátu tak, že bude skákať tak, ako oni pískajú, pomýlili sa. Tie časy sa skončili.
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.