Asi nie, ale mohol by, ja by som bol napríklad rozhodne za. Pozvanie od liberálnej smotánky na debatu do DPOH určite nedostane, tým si buďte istí, ale taká slovenská alternatívna mediálna scéna by sa sa ním iste rada stretla a urobila s ním zopár zaujímavých rozhovorov. Mne ten statočný človek a novinár imponuje, a nie som sám.
Aby sa konečne mohol zbaviť nenávistnej superveľmocenskej štvanice, podpísal tento inteligentný hrdina akúsi ponižujúcu dohodu o vine a treste, v ktorej sa vraj ako celosvetovo verejne známy Austrálčan priznal k proti-Americkej špionáži. Predstavte si to! Je to samozrejme blbosť na blbosť, už aj preto, lebo špióni, ako už aj malé školské deti vedia, zásadne pracujú v hlbokom utajení a neproducírujú sa nebojácne pod svojím pravým menom hore dolu na celosvetovom internete a sociálnych sieťach, čo rozhodne nie je Julianov prípad, lebo jeho meno od začiatku pozná celý svet z toho prostého dôvodu, že jednoducho NIE JE ŠPIÓN. Hrozilo mu vraj v Amerike až neuveriteľných viac ako 170 rokov väzenia, lebo v USA majú v tom ich prečudesnom právnom systéme taký „dobrý“ zvyk odsúdiť ľudí aj na stovky rokov väzenia. Zrejme pre prípad, že by nejaký súdom a dvanásť-člennou, rasovo starostlivo zmiešanou porotou odsúdený extrémne dlhoveký previnilec, mohol zázračne žiť v base dlhšie ako galapágske korytnačky alebo kanadské sekvoje v Skalistých horách. Assange by sa podľa toho mohol v obávanej americkej base dožiť trebárs aj roku 2190, keď by tu už nik iný z terajšieho ľudstva dávno nebol. A prečo len na 170 rokov, pýtam sa ja, prečo nie rovno na 500, 600, alebo až 1000 rokov?
U nás, v našej zatiaľ ešte nie dosť dostatočne zliberalizovanej a zamerikanizovanej krajine je najvyšší trest 25 rokov alebo doživotie. Viac vám na žiadnom súde, vrátane toho neslávne známeho špecializovaného trestného, napariť nemôžu. Nik v našom humánnom trestnom zákone neráta s tým, že by napríklad taký horehronský Černák mohol žiť povedzme do roku 2100, takže aj tým najťažším zločincom u nás celkom stačí 25 rokov alebo doživotie. U nás sa totižto bohužiaľ nežije tak dlho, ako vo vysnených USA, to za prvé, a za druhé u nás vládne taká celospoločenská skleróza, že si mnohí už nepamätajú ani to, o čom vlastne mal byť pôvodne november 1989 ale právny štát tu u nás v uplynulých rokoch tak neskutočne zdegeneroval, až temer celkom umrel a zanikol, ak by nebolo vlaňajších parlamentných volieb, ktoré nás našťastie v poslednej chvíli zachránili. No a trest smrti, aký majú v Amerike, u nás tiež nie je. Trestom je u nás skôr samotný život, lebo sa tu navzájom žerieme až do nepríčetna.
Ale späť k prepustenému a domov do Austrálie smerujúcemu hrdinskému Julianovi Assangeovi. Nevidím najmenší dôvod nepozvať ho k nám na prednáškové turné a besedy s občanmi Slovenska. Stavím sa, že by o ne bol veľký záujem. Viem si predstaviť, ako by vystúpil trebárs u Adriana na Infovojne, v rozhovore trebárs s Mimi alebo Na Palete u kolegu Palka Kapustu. Julian by išiel z ruky do ruky a zo štúdia do štúdia, buďte si istí. A bolo by to fajn. To je samozrejme môj osobný názor…. s ktorým sa určite nestotožňujú libtardi a naše neslávne známe červené denníky, lebo pre nich je Assange persona non grata….. apage Satanas! Nech je ako chce, špión nešpión, teším sa Julian z tvojej zaslúženej slobody. Nech sa Ti darí a nech nás všetkých v dobrom zdraví hoci aj prežiješ. Zaslúžiš si to.
Zdroj: Mimi Šramová TG kanál
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.