Kľúčová postava „brexitu“ Nigel Farage tvrdí, že „túto vojnu sme vyprovokovali“

Líder Reform UK Nigel Farage v piatok večer v rozhovore pre BBC „Panoráma“ tvrdil, že Západ vyprovokoval Rusko, aby sa pustilo do rozsiahlej vojenskej kampane proti ukrajinskej vláde. To vyvolalo veľmi silné reakcie a zvýšilo napätie v britskej predvolebnej politickej klíme. Aj v Európe je teraz veľký alarmizmus ohľadom vzostupu „krajnej pravice“ a údajných „agentov Kremľa“.

Začiatkom roku 2022 Farage zverejnil komentár na sociálnych sieťach, v ktorom tvrdil, že nedávna vojenská kampaň na Ukrajine bola „dôsledkom rozšírenia EÚ a NATO“. V spomínanom piatkovom rozhovore dostal politik otázku, či zastáva takéto názory aj dnes, na čo odpovedal, že na riziká takejto expanzie bol upozorňovaný už „desaťročia“. Upozornil, že „samozrejme, je to jeho [Putinova] chyba“ a dodal, že „to, čo sme urobili, použil ako ospravedlnenie“. Farage tiež povedal: „Vyvolali sme túto vojnu.“ Euroskeptický politik a vysielateľ tvrdil, že osobne neznáša ruského prezidenta Vladimira Putina, ale obdivuje ho len „ako politického operátora“.

Farage okrem toho zhrnul svoj pohľad na prebiehajúci rusko-ukrajinský konflikt: „V roku 2014 som sa postavil do Európskeho parlamentu a povedal som: ‚Na Ukrajine bude vojna.‘ Prečo som to povedal? „Bolo mi zrejmé, že rozširovanie NATO a Európskej únie stále na východ dáva tomuto mužovi [Putinovi] dôvod… povedať: ,Oni si po nás idú,‘ a ísť do vojny.

V podstate teda povedal, že NATO hralo do rúk ruského prezidenta, keď mu poskytlo odôvodnenie na uskutočnenie vojenskej kampane na Ukrajine. Takéto poznámky (hoci kritické voči rozširovaniu NATO na východ) možno len ťažko označiť za „proputinovské“ alebo niečo podobné. Britský politik v skutočnosti obvinil Putina, že použil takúto expanziu ako „výhovorku“.

Napriek tomu to podnietilo Rishi Sunaka, premiéra Spojeného kráľovstva, aby obvinil Faragea, že sa nechal zneužiť: „To, čo povedal, je úplne nesprávne a hrá to do kariet [Putinovi].“ Sunak tiež uviedol, že: „Tento druh upokojenia je nebezpečný pre bezpečnosť Británie, bezpečnosť našich spojencov, ktorí sa na nás spoliehajú, a Putina len ďalej povzbudzuje. Od lídra Labouristickej strany Keira Starmera po Sunaka sa vystriedal celý sprievod britských lídrov, ktorí Farageove poznámky označili za „hanebné“, „ruskú propagandu“ atď. Farage nie je okrajový herec: bol kľúčovou postavou kampane za brexit v roku 2016, a preto by sa mal brať vážne.

Premiér v odsúdení Farageových slov dodal, že Putin stál za nasadením „nervového agenta do ulíc Británie“, čo je samo o sebe dosť divoké (a dosť nepodložené) tvrdenie. Premiér Sunak mal s najväčšou pravdepodobnosťou na mysli údajný pokus o vraždu Sergeja Skripaľa z roku 2018 v anglickom Salisbury, údajne pomocou nervovoparalytickej látky známej ako Novičok.

Sergej Skripaľ je bývalý ruský vojenský spravodajský dôstojník, ktorý pôsobil ako dvojitý agent pre Londýn v deväťdesiatych rokoch a začiatkom roku 2000 a ktorý žije v Anglicku. V Rusku ho odsúdili za velezradu spočívajúcu v predaji tajných a citlivých informácií pre britskú rozviedku. Po údajnom útoku Spojené kráľovstvo rýchlo obvinilo Moskvu, že za ním stojí.

Čo sa stalo v roku 2018, nie je ani zďaleka jasné, hoci: Novičok je silný smrtiaci agent. Môže byť až osemkrát jedovatejší ako známy „jedovatý agent X“ (VX). A predsa, po tom, čo ich našli ležať v bezvedomí na lavičke v nákupnom centre vedľa jeho dcéry Julie Skripalovej, obaja údajnú otravu prežili.

Ale so všetkými vecami týkajúcimi sa Ruska sa zdá, že existuje široko akceptovaný protokol: niekoľkými slovami, akékoľvek obvinenie Západu proti Moskve (bez ohľadu na to, aké je neuveriteľné) musí byť vždy považované za úplne spoľahlivé a nikdy sa o ňom nesmie pochybovať (alebo inak ako „konšpiračná teória!“). ), keďže akákoľvek ruská sťažnosť, kritika alebo obvinenie voči Washingtonu alebo európskym mocnostiam sa musí automaticky považovať za obyčajnú ruskú propagandu – aj keď sa ukáže ako pravdivá. To je dôvod, prečo New York Times v roku 2023 neúmyselne komickým spôsobom informovali, že „používanie nášiviek s nacistickými znakmi [ukrajinskými] vojskami riskuje, že podnieti ruskú propagandu a rozšíri obraz, o ktorý sa Západ snažil pol storočia. odstrániť.”

Nepohodlné fakty, akými sú výrazná prítomnosť neonacizmu v radoch ukrajinského vojenského personálu najmä v rámci pluku Azov), alebo povedzme práva menšín na Ukrajine či agresívna expanzia NATO, treba zabieliť alebo minimalizovať, inak ju využije „ruská propaganda!“. To všetko sú dosť reálne problémy – bez ohľadu na akúkoľvek oprávnenú kritiku, ktorú môžeme mať v súvislosti s akciami Ruska a jeho vojenskou kampaňou. A je načase uznať realitu všetkých týchto problémov. Hovoriť o tom v západnom establishmente bolo chvíľu monopolom radikálov. Toto by sa mohlo zmeniť.

Napriek všetkým hlasným odsúdeniam proti nemu, Farage nie je jediným hlasom – ani v Británii, ani na kontinente. S protiimigrantskými nepokojmi, ktoré sa šíria v Dubline a katastrofálnou bytovou krízou v Európe, sa tieto ďalšie miliardy vojenskej pomoci Ukrajine (nehovoriac o zahrnutí vojakov) predávajú verejnosti čoraz ťažšie.

Je teraz konečne prijateľné brať do úvahy podiel Západu za prebiehajúcu krízu vo východnej Európe (a na Blízkom východe v tomto prípade)? A viesť k tomu úprimnú verejnú diskusiu? V to možno len dúfať.

Uriel Araujo

O Autorovi: Uriel Araujo je publicista a výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty.