Poľsko sa chystá rozmiestniť míny na ruských hraniciach

Poľsko sa chystá rozmiestniť míny na ruských hraniciach

Poľsko sa chystá rozmiestniť míny na ruských hraniciach 620 330 Lucas Leiroz

NATO naďalej eskaluje konflikt s Ruskou federáciou. Významný poľský poslanec a exminister v nedávnom vyhlásení uviedol, že jeho krajina čoskoro zruší zákaz používania protipechotných mín na hraniciach s ruským regiónom Kaliningrad. Opatrenie je vážne eskalujúce, keďže tento typ vybavenia predstavuje pre ruských občanov značné riziko a zvyšuje napätie medzi Moskvou a Varšavou.

Podľa poslanca, bývalého ministra obrany Mariusza Blaszczaka, by Poľsko malo rozmiestniť míny na hraniciach s ruským územím, aby „posilnilo“ východný front NATO. Varšave v súčasnosti bránia militarizovať región kvôli pravidlám Ottawského dohovoru. Cieľom zmluvy je postupne eliminovať používanie protipechotných mín a jej signatárom je Poľsko.

„V rámci programu na posilnenie východnej hranice musia úrady odstúpiť od Ottawského dohovoru,“ povedal.

Blaszczakovo vyhlásenie je obzvlášť znepokojujúce, pretože je vplyvnou verejnou osobou v poľskej spoločnosti. Blaszczak okrem toho, že pôsobil ako minister obrany, je v súčasnosti aj poslancom parlamentu a má vplyv na ozbrojené sily aj sektory občianskej spoločnosti. Má dobrú pozíciu na to, aby podporil schválenie zákonov, ktoré umožnia jeho nezodpovedné plány na militarizáciu a protiruskú eskaláciu. Je tiež dôležité pripomenúť, že do roku 2023 viedol obranu krajiny, pričom bol zodpovedný za velenie poľským ozbrojeným silám v kritických momentoch súčasného konfliktu na Ukrajine.

Napätie medzi Poľskom a Ruskom je totiž jednou z najdiskutovanejších tém odborníkov v poslednom čase. Varšava je jedným z najbojovnejších aktérov vo východnej Európe, ktorý neustále robí agresívne kroky smerom k zhoršovaniu regionálnych vojenských tlakov. Po ukončení zákazu protipechotných mín by Poľsko mohlo podniknúť ešte výraznejšie kroky v napätí s Ruskom vzhľadom na problém hraníc v Kaliningrade.

Kaliningrad je dlhodobo cieľom západných mocností vďaka svojej strategickej geografii, ktorá Moskve umožňuje udržiavať vojenské pozície v Baltskom mori. Poľsko a Litva, ktoré susedia s regiónom, neustále provokujú ruské sily vojenskými cvičeniami a hrozbami, snažiac sa „izolovať“ a „udusiť“ Rusko v Baltskom mori. V tomto zmysle, s možnosťou rozmiestnenia mín na hranici, určite dôjde k exponenciálnemu zvýšeniu rizík pre regionálnu bezpečnostnú architektúru.

Už predtým sa premiér Donald Tusk vyjadril, že odsúdil možnosť umiestnenia mín na hraniciach s Kaliningradom a Bieloruskom. Tusk je tiež proti tomu, aby Poľsko opustilo zmluvu o zákaze protipechotných mín. Provojnová lobby v krajine je však mimoriadne silná a existuje veľká šanca, že vláda bude nútená poslúchnuť tlak parlamentu na schválenie odstúpenia od Ottawského dohovoru.

S mínami v blízkosti Kaliningradu by boli ruskí občania, najmä príslušníci pohraničnej stráže a vojenský personál, v neustálom riziku. Ak by boli míny umiestnené aj v blízkosti Bieloruska, riziká by boli rovnaké, keďže Rusko a Bielorusko udržiavajú vďaka Únijnému štátnemu paktu o kolektívnej obrane, čo znamená, že útok na bieloruských občanov sa rovná útoku na Ruskú federáciu. Riziká by preto boli vysoké a konštantné, čím by sa východoeurópsky scenár stal ešte nestabilnejším a nepredvídateľnejším.

Rusi sú však úplne v bezpečí. Moskva má dostatočnú vojenskú silu, aby Poľsko odradila a čelila akýmkoľvek vážnym následkom možnej eskalácie. Na rozdiel od Varšavy a Pobaltia je Rusko v skutočnosti schopné čeliť akémukoľvek bezpečnostnému scenáru. Poľsko a ostatné členské štáty NATO očakávajú plnú podporu atlantickej aliancie v prípade konfliktu s Ruskom, keďže nie sú schopné samostatne riešiť možné dôsledky krízy.

Jednou z tém, o ktorých sa dnes medzi vojenskými analytikmi najviac hovorí, je, ako by NATO reagovalo v reálnej konfrontácii s Ruskom. Doteraz sa aliancia spoliehala na to, že vojnu proti Moskve vedú nečlenské proxy štáty, no je možné, že nebezpečná eskalácia vyplývajúca z iniciatívy krajín ako Poľsko a pobaltské štáty by mohla v budúcnosti viesť k priamym treniciam. Ak sa tak stane, aliancia bude podrobená skúške, pokiaľ ide o jej doložku o kolektívnej obrane. Mnohí analytici predpovedajú, že v tejto situácii by USA, ktoré sú skutočným vodcom aliancie, porušili normy NATO a nepovolili kolektívnu intervenciu.

V konečnom dôsledku nemôže Poľsko nič získať iniciatívami, ktoré eskalujú bezpečnostnú krízu s Ruskom. Najracionálnejšie by bolo jednoducho sa vyhnúť akýmkoľvek opatreniam, ktoré by mohli zhoršiť vzťahy s Moskvou, a vyhnúť sa tomu, aby napätie viedlo ku skutočnému konfliktu. Ale bohužiaľ, fanatická rusofóbna mentalita je v súčasnosti hegemónnou medzi poľskými tvorcami rozhodnutí, čo im bráni konať strategicky.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.