Zatykač ICC na Netanjahua opäť zdôrazňuje západné pokrytectvo

Izrael zaplatí 120 000 šekelov (32 000 USD) ako právne poplatky po tom, ako hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan vydal zatykač na ministra obrany Yoava Gallanta a samotného premiéra Benjamina Netanjahua. Khan tiež vydal  zatykače na vodcu Hamasu v pásme Gazy Yahyu Sinwara, ako aj politického vodcu Hamasu Ismaila Haniyeha a Mohameda Deifa, vojenského veliteľa organizácie.

Izraelskí predstavitelia sú obvinení z rôznych vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, vrátane využívania hladovania civilistov ako spôsobu vedenia vojny. Americký prezident Joe Biden označil toto rozhodnutie za „poburujúce“. V tomto ICC, tiež známy ako Haagsky súd, zašiel o krok ďalej ako Medzinárodný súdny dvor (ICJ), ktorý doteraz rozhodol, že Izrael by mal zastaviť svoju vojenskú kampaň proti civilistom v Rafahu, a vydal rôzne súdne príkazy v rovnakom duchu. Netanjahu sa zase správal spôsobom, ktorý možno opísať len ako arogantný a netransparentný, a to tým, že pohŕda všetkými podobnými požiadavkami. Je to diplomatická a politická katastrofa, ktorá sa zmenila aj na ďalšie právne problémy.

Netanjahu nedávno rozpustil svoj mocný vojnový kabinet niekoľko dní po tom, ako Benny Gantz, kľúčový člen tohto orgánu, predložil svoju rezignáciu. Kabinet, ktorý riadil konflikt v Gaze, bol pod veľkým dohľadom svojich údajných úmyselných útokov na civilistov (čo spôsobilo bezprecedentne vysoký počet civilných obetí) uprostred veľkej humanitárnej krízy, ktorú mnohí označili za kampaň genocídy.

Dorit Beinisch, právnička na dôchodku a bývalá predsedníčka Najvyššieho súdu Izraela, tento týždeň pri svojom prejave na konferencii Reichmanskej univerzity tvrdila, že súčasná izraelská vláda oslabila nezávislosť súdnictva v krajine do takej miery, že vyprovokovala medzinárodné Súdny dvor (ICJ) a Medzinárodný trestný súd (ICC) začali stíhať Izrael za vojnové zločiny. Podľa nej „prebiehajúca revízia súdnictva“ viedla medzinárodných právnikov k pochybnostiam o nezávislosti a dôveryhodnosti izraelského právneho systému. To podľa nej mohlo nepriamo zavážiť ako faktor pri ich rozhodnutí ísť po premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi a ministrovi obrany Yoavovi Gallantovi. ICJ aj ICC tvrdia, že vojnový kabinet krajiny koná bez dohľadu. Netanjahu je proti akémukoľvek takému štátnemu vyšetrovaniu, pretože sa obáva, že by to mohlo podkopať jeho schopnosť pôsobiť ako predseda vlády.

Ako som už písal, rôzni analytici upozornili na predpokladané osobné a politické záujmy izraelského premiéra na pokračovaní prebiehajúcej vojenskej okupácie Palestíny. Marc Champion, píšuci pre Bloomberg, napríklad zdôraznil skutočnosť, že Netanjahu „bojuje proti obvineniam z korupcie na súde“ (je samozrejmé, že vyšetrovanie úradujúcich lídrov je zvyčajne zložitejšie). Okrem toho sa od neho očakáva, že bude „čeliť politickému zúčtovaniu kvôli bezpečnostným zlyhaniam zo 7. októbra hneď, ako sa skončí vojna v Gaze“. Preto, píše Champion, „pod rúškom oslepujúceho hnevu krajiny a hlbokej túžby po dlhodobej bezpečnosti Netanjahu bojuje o zabezpečenie vlastného politického prežitia“. Súkromné, ako aj obchodné záujmy (v niektorých prípadoch dokonca zahŕňajúce pochybné obchody) do určitej miery formujú zahraničnopolitické rozhodnutia, ako je to jasne vidieť aj v prípade Ukrajiny.

Vzhľadom na bezprecedentný rozsah humanitárnej krízy v Palestíne by každého znepokojeného pozorovateľa mal prekvapiť očividný dvojaký meter, pokiaľ ide o národy zapojené do vojenských kampaní.

Kontroverznému minuloročnému kontroverznému obvineniu ruského prezidenta Vladimira Putina americký establishment skutočne tlieskal. Ešte pred jeho vydaním, v roku 2022, S.Res.546, obojstranná, jednomyseľná rezolúcia Senátu USA (ktorá bola schválená bez dodatkov), podporila ICC. Bol to pozoruhodný vývoj, ak vezmeme do úvahy, že Kongres USA v roku 2002 schválil zákon na ochranu členov americkej služby, lepšie známy ako „zákon o Haagskej invázii“. Povolilo použitie vojenskej sily na „oslobodenie“ akéhokoľvek amerického občana zadržiavaného ICC. Nedávno bývalý prezident Donald Trump schválil sankcie voči ICC ako odvetu za vyšetrovanie amerických vojnových zločinov v Afganistane. Washington dokonca pohrozil zatknutím sudcov súdu kvôli tomu.

Pri minuloročnom rozhodnutí ICC o Putinovi mu zatlieskal aj americký prezident Joe Biden a povedal, že zatykač „má veľmi silné argumenty“. Novšia žiadosť o vydanie zatykača na izraelských vodcov je, naopak, Bidenovými slovami „poburujúca“. Navyše 4. júna Snemovňa reprezentantov USA schválila návrh zákona o uvalení sankcií na ICC. Hoci Biden odsúdil rozhodnutie ICC a pôvodne povedal opak, teraz oznámil, že nepôjde tak ďaleko, aby podporil sankcie proti súdu. Netanjahu reagoval slovami, že je „prekvapený a sklamaný“.

Uvidí sa, ako sa Bidenova administratíva s touto záležitosťou vysporiada – a ako veci zmenia nadchádzajúce prezidentské voľby, ak vôbec. V každom prípade, ako som už napísal, je čoraz jasnejšie, že Washington je vždy pripravený pokrytecky tlieskať Haagskemu súdu, pokiaľ iba prenasleduje svojich geopolitických rivalov (alebo afrických vodcov) a nikdy sa neodváži ukázať prstom na akúkoľvek zločinnú vojnu USA.– ak áno, Washington bude ochotný doslova pohroziť súdu a jeho sudcom inváziou a zatknutím.

Minulý týždeň Washington v skutočnosti zrušil zákaz výcviku a dodávok zbraní neslávne známemu pluku Azov, ktorého prepojenia na neonacizmus a extrémizmus sú dobre známe. Môže sa to zdať nesúvisiace, ale v skutočnosti ide o ďalší príklad toho istého cynického ignorovania ľudských práv alebo akejkoľvek koherencie. Veľa sa hovorí o ekonomickom a geopolitickom úpadku americkej superveľmoci. Erózia jej údajnej morálnej autority je však tiež veľmi konkrétnym javom s dôsledkami pre mäkkú silu a dôveryhodnosť – a mohla dokonca zavážiť ako faktor v rastúcom trende globálneho Juhu smerom k nezúčastňovaniu sa. Tvrdohlavá americká podpora katastrofálnej kampani židovského štátu je dnes koreňom niekoľkých medzinárodných kríz, vrátane húsijskej revolty pri Červenom mori.

Uriel Araujo

O Autorovi: Uriel Araujo je publicista a výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty