Mierová konferencia o Ukrajine bola presne taká, ako sa dalo čakať – o ničom. Ukrajina na nej nedosiahla nijaký z pôvodných cieľov. Stroskotala aj tvrdšia verzia A, ktorá sa pripravovala minulý rok, a padol aj aktualizovaný a výrazne mäkší plán B.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR.
Asi už netreba podčiarkovať, že akékoľvek „mierové rokovania“ bez účasti Ruska (a Číny) sú absurdné. Uvedomovali si to aj švajčiarski organizátori, ktorí sa napriek odporu Ukrajiny pokúšali pozvať ruských zástupcov. Neúspešne.
A uvedomili si to aj účastníci samitu. Väčšina z nich sa zhodla, že rokovania majú v budúcnosti pokračovať s účasťou všetkých strán, čiže aj Ruska.
V záveroch samitu sa nakoniec neobjavili nijaké mierové návrhy a dokonca ani nijaké principiálne požiadavky na podporu Ukrajiny. Spomenuli sa len tri okrajové témy: návrat záporožskej jadrovej elektrárne do rúk Ukrajincov (spolu s výzvou na jadrovú bezpečnosť), voľná plavba v Čiernom a Azovskom mori a výmena zajatcov. Ani tento minimalistický dokument pritom nepodporili všetky zúčastnené krajiny. Viacerí kľúčoví hráči ako India, Saudská Arábia, Brazília či Južná Afrika závery nepodpísali.
Problém so švajčiarskou konferenciou bol v tom, že mala chybné, neaktuálne nastavenie. Nápad sa rodil počas druhého roku vojny Ukrajiny a Ruska. V čase, keď Ukrajina aj Západ odriekali frázy o „vojenskej porážke Ruska“.
Švajčiarsky samit bol zámerne navrhnutý bez zástupcu Ruska (trvala na tom Ukrajina aj Západ). Mala to byť pompézna globálna akcia na politickú a diplomatickú podporu Ukrajiny a jej prezidenta Zelenského. Rátalo sa s tým, že proukrajinské výzvy by mohla podporiť aj Čína a ďalší partneri Ruska.
Ukrajinský prezident Zelenskyj chcel pôvodne do záverov samitu presadiť tvrdé požiadavky: stiahnutie Ruska, potrestanie vojnových zločinov, reparácie za spôsobené škody… Tak vyzeral plán A z roku 2023.
Mali to byť zopakované požiadavky Západu, ktoré by priamo alebo nepriamo získali širokú globálnu podporu. Z pohľadu Ruska išlo o podmienky, ktoré by boli kapitulačné.
Po roku sa však veľa zmenilo. Vojenskú iniciatívu už nemá Ukrajina (veľká protiofenzíva vyšumela), ale Rusko. Po dobytí Avdijivky zvýšilo tlak a zrýchlilo postup. Od začiatku roka 2024 je zrejmé, že vyčerpaná Ukrajina vojensky prehráva.
Sny o porážke Ruska sa rozpadli.
Pod tlakom reality sa museli aktualizovať aj plány so švajčiarskym samitom. Zelenskyj mesiac pred akciou súhlasil, že všetky tri tvrdé podmienky vypustí. Ukrajine záležalo už len na tom, aby mal samit širokú účasť a aby „svet“ aspoň diplomaticky podporil ukrajinskú politiku. A formálne uznal integritu Ukrajiny. Tak vyzeral plán B z mája 2024.
Aj ten však padol.
Čína (a pôvodne aj Saudská Arábia) odkázala, že sa na samit nechystá. Dôvod: má iné predstavy o globálnom poriadku ako Spojené štáty a Ukrajina. Jeho princípy majú byť multipolárne, nie univerzálne v réžii Američanov a Západu.
Odstúpenie Číny od samitu pochovalo aj mäkší plán B. Zelenskyj sa to ešte pokúšal zachrániť rozsiahlymi ústupkami a celkom minimalistickou verziou návrhu pre závery samitu. No už bolo neskoro. Čína bola neoblomná.
A bez nej sa nedalo hovoriť o „celosvetovom samite o Ukrajine“.
Na švajčiarskej konferencii sa už riešil len plán C. Najskromnejšie požiadavky Ukrajiny, ktoré mali šancu prejsť. No aj tak neprešli podľa plánov. Viaceré kľúčové štáty okolo Indie a Saudskej Arábie závery hodili do koša.
Z globálneho fóra na podporu Ukrajiny a izoláciu Ruska sa stal diplomatický prepadák. Ukrajina a jej spojenci chceli demonštrovať silu, no výsledok bol opačný.
Dôvody sú známe. Západ na začiatku podcenil vojenskú, politickú a diplomatickú silu Ruska. Zároveň neodhadol pomery síl vo svete. Dúfal, že kombinácia vyzbrojovania Ukrajiny, obchodných sankcií a finančnej aj politickej „izolácie agresora“ zlomí ruský postup. Dotlačí ho aspoň k čiastočnému cúvaniu, ktoré sa následne vyhlási za jeho porážku. A za potvrdenie globálneho poriadku…
Rusko však po troch rokoch vojny necúva, ale postupuje. A nielen vojensky. Aj diplomaticky. Švajčiarsky samit ukázal, že klub proruských štátov je pomerne široký a silný.
Rusi trápenie Ukrajiny a jej spojencov na švajčiarskom samite okamžite využili. Podnikli to, čo chcel pôvodne podniknúť ukrajinský prezident Zelenskyj. Zverejnili niečo ako „plán A“ s tvrdými podmienkami Ruska na ukončenie bojov: Ukrajina sa má stiahnuť zo štyroch regiónov, ktoré anektovalo Rusko, a zároveň sa má zaviazať k vojenskej neutralite a okresaniu ozbrojených síl.
Z pohľadu Ukrajiny sú tieto podmienky kapitulačné. Má sa stiahnuť aj z tých území, ktoré stále vojensky kontroluje. A má zložiť zbrane.
V reči diplomacie by ruský krok mohol vyzerať ako zámerne prepálené požiadavky, prvý a celkom neprijateľný nástrel na rokovania, ktorý sa bude okresávať do prijateľnej podoby. Lenže Rusko vyhlasuje, že po jeho pláne A (ak sa odmietne) budú nasledovať ešte tvrdšie podmienky.
Ruská pozícia nevyzerá ako príprava na rokovania. Vyzerá ako provokácia a príprava na ďalšiu ofenzívu.
Otázne je, či ide len o ruskú propagandu a silácke pózy „na okraj švajčiarskeho samitu“, alebo o reálne plány na pritvrdenie. Odpoveď nepoznáme. Je však zrejmé, že dnes, v treťom roku vojny, sa realita láme v prospech Ruska nielen vojensky, ale aj politicky.
V prvých mesiacoch vojny to bol Putin, kto volal po rokovaniach a dohode. Pretože jeho plány na „rýchlu vojnu“ narazili. Západ a Ukrajina dohody odmietli. Dnes, v júni 2024, to je Putin, komu vyhovuje, aby sa konflikt vyriešil silou. Pretože Rusko je v konflikte násobne silnejšie. A s dostatočným množstvom spojencov.
Slovom, Rusko si dnes môže dovoliť mimoriadne tvrdé podmienky pre ukončenie bojov. Alebo mimoriadne tvrdú ofenzívu.
Naopak, Ukrajine zas neprechádzajú ani minimalistické požiadavky (uvoľnenie námornej blokády). Rusko ich s tichou podporou svojich spojencov celkom ignoruje.
Tým sa vlastne vraciame celkom na začiatok. Potvrdzuje sa, že politika západných vojnových jastrabov, ktorí volali po vyriešení konfliktu silou a po zákaze rokovaní s Ruskom, bola naivná. Chybná. A protiukrajinská. Lebo výsledky sú opačné ako deklarované zámery.
Švajčiarsky samit tento krutý obrat len zarámoval.
Pôvodne chceli vylúčiť z rokovaní toho, kto mal byť porazený. Nakoniec sa nerozprávali s tým, komu to mohlo byť jedno. Lebo vyhráva.
Dag Daniš / Denník Štandard
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.