Po atentáte na Roberta Fica sa veľa hovorí o boji proti nenávisti. Toto úsilie prinesie úplne rovnaké výsledky ako boj proti láske alebo akémukoľvek inému ľudskému citu. Neprinesie nič.
Individuálne ľudia možno dokážu regulovať svoje pozitívne aj negatívne city. Regulovať city zákonmi je síce teoreticky tiež možné, ale prakticky neuskutočniteľné. Žiadna sila nedokáže ľuďom zakázať alebo prikázať milovať či nenávidieť.
Napriek tomu nie je diskusia o nenávisti úplne márna. Dokonca ani zákonná regulácia nie je v tomto kontexte úplne stratená, len – aspoň podľa mojej mienky – v úplne inom poňatí, akého sa dožadujú viacerí účastníci verejnej diskusie.
Zoberme si ako príklad novinárov. Ponosujú sa, že sú často terčom nenávistných prejavov. A majú pravdu. Lenže to je len časť príbehu, lebo – a o tom už nechcú diskutovať – si za to do veľkej miery môžu sami a dopomohli im k tomu tak súdy, ako aj orgány činné v trestnom konaní.
Vysvetlím.
Novinári s ľahkosťou prilepia nielen politikom, ale aj ľuďom mimo verejného života kadejaké nálepky. Osočujú, nálepkujú, drzo posudzujú a odsudzujú, ba dokonca aj obviňujú z páchania trestnej činnosti bezúhonných ľudí.
Poškodený najprv požiada o nápravu médiá. Vykašľú sa naňho. Potom sa obráti na súd a tam sa dozvie, že jeho práva sú v kolízii s právom na slobodu prejavu, a preto neuspeje. Tak sa obráti na orgány činné v trestnom konaní a neuspeje tiež, pretože policajt alebo prokurátor skonštatujú, že trestné právo je krajným prostriedkom riešenia občianskych sporov, a preto sa má sťažovateľ obrátiť na súd v občianskoprávnom konaní. Bludný kruh sa uzavrel.
Nepochybne medzi nami žijú ľudia s povahou Budhu, ale nie je ich veľa. Človek, bez ohľadu na to, či ide o politika alebo verejne nečinnú osobu, ktorý prejde takouto tortúrou, je pochopiteľne srdený. Na novinárov, na systém, na všetko. A dáva to aj náležite najavo, lebo mu nič iné neostáva.
V priebehu ostatných týždňov novinári ukázali, že sú priam očkovaní proti sebareflexii. Preto nie je namieste robiť si ilúzie o tom, že sa zmenia. Budú osočovať, obviňovať, ubližovať a, povedzme to rovno, osierať kohokoľvek, kto sa im z nejakého dôvodu znepáči, ako holuby sochy.
Niektorí politici prichádzajú a prídu s nápadmi na nové právne úpravy ochrany osobnosti. Možno pôjde o technicky dobré legislatívne riešenia, avšak aj tie môžu stroskotať. Už dávno máme právne nástroje na ochranu osobnosti tak v občianskom, ako aj trestnom práve. Okrem niekoľkých šťastlivcov sa týmito prostriedkami nedomohol svojich práv takmer nikto. Presnejšie iba zlomok zlomku poškodených.
Ak nezmenia súdy aj orgány činné v trestnom konaní prístup k ochrane individuálnych práv médiami šikanovaných osôb, nepomôžu ani nové právne úpravy. Novinári budú poškodzovať nevinných ľudí aj ďalej, čo bude, samozrejme, vyvolávať prirodzené reakcie hnevu a nenávisti.
Kto sa opováži zazlievať zranenému človeku, že nenávidí pôvodcu svojej bolesti?
Zdroj: FB Profil Datel.sk
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.