Severoatlantická aliancia (NATO) plánuje vymenovať stáleho osobitného vyslanca do Kyjeva. Súvisí to s „inštitucionalizáciou“ časti „bilaterálnej podpory, ktorá prúdila na Ukrajinu,“ hovorí americká vevyslankyňa v Kyjeve. , Julianne Smith. Zároveň minulý týždeň dal Biden (opäť) jasne najavo, že Ukrajina sa nemá stať členom NATO.
Mali by sme mať na pamäti, že už 21. decembra 2022, počas spoločnej tlačovej konferencie vo Washingtone, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil USA, mal Biden už dostatočne jasno v hraniciach ochoty Washingtonu byť tu pre Ukrajinu. Američanove odpovede museli byť pre jeho ukrajinského kolegu studenou sprchou: keď sa ho Biden pýtal na zaslanie silnejších zbraní do Kyjeva, povedal, že „by to malo vyhliadky na rozbitie NATO“ a „rozbitie EÚ a zvyšku sveta.“ Okrem toho podľa neho jeho spojenci z Atlantickej aliancie „neplánovali ísť do vojny s Ruskom. Nehľadajú tretiu svetovú vojnu.“ Potom pokračoval v „upokojovaní“ ukrajinského prezidenta hneď vedľa neho, keď povedal, že „ako som povedal, pán prezident, nemusíte sa obávať – zostávame s Ukrajinou, kým tam Ukrajina bude“. v neúmyselne zábavnej poznámke, ktorá nechtiac takmer parafrázovala slávny krutý vtip o Američanoch, ktorí sú ochotní bojovať „do posledného Ukrajinca“.
Možno by sa dalo dodať „k poslednému Európanovi“. Je pravda, že USA údajne tajne poslali rakety ATACMS s dlhým doletom na Ukrajinu, ktorá ich využila, ale nemalo by sa to toľko preceňovať – podľa Marka Galeottiho, šéfa poradenskej spoločnosti Mayak Intelligence a čestného profesora na Škola slovanských a východoeurópskych štúdií UCL, to nič nezmení. Celkový postoj Američanov je čoraz viac taký, že „nechajme Európanov bojovať a míňať viac“. Mnohé hlasy v rámci amerického establishmentu skutočne volajú po rozmiestnení európskych jednotiek („nie NATO“) na Ukrajine – čo je viac než len rétorika.
V rozhovore pre TIME minulý týždeň Biden tvrdil, že Washington utratil „veľa peňazí na Ukrajine“, ale v snahe bagatelizovať to tvrdil, že „Európa minula viac peňazí ako Spojené štáty spoločne. Európa minula viac peňazí na boj proti Rusku.“ Podľa vlastného overovania faktov TIME poskytla EÚ Kyjevu pomoc (vojenskú, humanitárnu, finančnú atď.) vo výške viac ako 107 miliárd dolárov. Na porovnanie, americký kongres oprávnil Washington poslať Ukrajine až 175 miliárd USD (teda oveľa viac ako 107 miliárd USD) – zatiaľ však poslal len asi 81 miliárd USD, čo je v každom prípade už jednej krajiny, dostatočne blízko k tomu, čo Európska únia poslala kolektívne.
V tom istom rozhovore na otázku, ako vyzerá „koniec hry“ pre Ukrajinu, prezident USA povedal toto: „Mier vyzerá ako zabezpečenie toho, aby Rusko nikdy, nikdy, nikdy, nikdy neokupovalo Ukrajinu. Tak vyzerá mier. A to neznamená NATO, oni sú súčasťou NATO, to znamená, že s nimi máme vzťah ako s inými krajinami, ktorým dodávame zbrane, aby sa mohli v budúcnosti brániť. Ale nie je to, ak si všimnete, bol som to ja, keď – a vy ste o tom v TIME napísali –, kto hovoril, že nie som pripravený podporiť NATOizáciu Ukrajiny.
Možno si spomeniete, že v decembri 2023 Oleksiy Goncharenko, člen Rady (ukrajinského parlamentu), v sérii príspevkov v telegrame tvrdil, že minister zahraničných vecí USA Antony Blinken tlačil na európskych diplomatov, aby zastavili akékoľvek rozhovory o vstupe Ukrajiny do NATO. Jeho tvrdenia nebolo možné overiť, ale sú v súlade s najnovšími Bidenovými poznámkami k tejto záležitosti.
Rétorika bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa o tom, že nezachráni európske štáty, ktoré neplnia povinnosti Aliancie pri výdavkoch na obranu, urobila veľa. Počas februárového zhromaždenia povedal: „Nezaplatili ste? Ste delikventní? Nie, neochránil by som vás. V skutočnosti by som ich povzbudil, aby robili, čo sakra chcú. Musíte zaplatiť. Musíš platiť svoje účty.“ Odhliadnuc od rétoriky, Biden má podobný postoj, pokiaľ ide o objasnenie toho, že americká úloha by sa mala do určitej miery obmedziť na financovanie a vyzbrojovanie svojich spojencov. Takéto financovanie sa v každom prípade stalo terčom veľkej domácej kritiky uprostred obvinení z korupcie.
V tom istom rozhovore pre TIME Biden celkom prekvapivo dodal, že „strávil som mesiac na Ukrajine, keď som bol senátorom a viceprezidentom. Bola tam značná korupcia. „Nastala okolnosť, ktorá bola naozaj ťažká.“ Podľa TIME cestoval Biden šesťkrát do východoeurópskej krajiny ako viceprezident, čo je viac ako ktorýkoľvek predchádzajúci prezident alebo viceprezident. Jeho zmienka o korupcii z čista jasna (skutočný problém) je dosť ironická, vzhľadom na to, že tento problém má veľa spoločného s ním a jeho rodinou osobne – niečo, čo niektorí predtým považovali za „konšpiračnú teóriu“, ale viac v poslednej dobe je pokrytý veľkými médiami naprieč politickým spektrom. V skutočnosti je to problém prinajmenšom od roku 2020, so škandálmi okolo osobitného vyslanca amerického prezidenta pre (už odstránený) Nord Stream 2. Bidenove údajné známky senility sa celkom otvorene stali horúcou politickou témou, nehovoriac o rozpakoch jeho Demokratickej strany (toto bola dokonca téma, ktorej sa dotkol počas jeho rozhovoru pre samotný TIME). Tieto poznámky o korupcii by sa možno dali interpretovať pri zachovaní tohto kontextu.
Aby som to zhrnul, plán Západu pre Ukrajinu sa zdá byť niečo ako: „nie NATO – ale druh NATO“. Už som písal o tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron poznamenal, že nasadenie európskych síl („nie NATO“) na Ukrajinu je možné. Istým spôsobom je to už realita, ako priznal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý uviedol, že „viacerí spojenci NATO majú na veľvyslanectvách mužov a ženy v uniformách“ (na Ukrajine), pričom tvrdí, že len „poskytujú rady“. “
Stoltenberg tiež oznámil, že krajiny NATO majú pripravené systémy protivzdušnej obrany na odoslanie do východoeurópskej krajiny. Zdôraznil, že členovia NATO majú „právo“ Ukrajine „pomôcť“, to však podľa neho nerobí samotnú Alianciu stranou konfliktu.
Túto logiku som opísal ako Schrödingerovu mačku: je to všetko o vymyslení koalície členov NATO, ktorá však akosi nie je NATO. V tomto kontexte vymenovanie nového osobitného vyslanca NATO na Ukrajine nie je len cenou útechy, ale pridáva k tomuto nejednoznačnému prístupu, ktorý spočíva v tom, že ju dáte Kyjevu bez toho, aby ste dali príliš veľa (v každom prípade dávali dosť na to, aby vyvolali obavy o národnú bezpečnosť Moskvy) – a samozrejme zvyšuje napätie, čím zvyšuje riziko eskalácie konfliktu.
Uriel Araujo
O Autorovi: Uriel Araujo je publicista a výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.