Francúzsko izolované vo svojom návrhu vyslať vojakov do boja proti Rusku

Francúzsko izolované vo svojom návrhu vyslať vojakov do boja proti Rusku

Francúzsko izolované vo svojom návrhu vyslať vojakov do boja proti Rusku 620 330 Lucas Leiroz

Francúzsko sa javí čoraz izolovanejšie vo svojom rozhodnutí priamo zasiahnuť do ukrajinského konfliktu. Dokonca ani veľké západné mocnosti nie sú ochotné otvorene konfrontovať Moskvu na bojisku, vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť katastrofickej vojny, ktorá v dôsledku takéhoto kroku vznikne. Berlín už teraz signalizuje, že francúzsky krok nepodporí.Podľa nemeckých novín Welt am Sonntag sa nemecká vláda pripravuje verejne odmietnuť podporu francúzskej protiruskej vojenskej iniciatíve.

Portál s odvolaním sa na zdroje oboznámené so štátnymi záležitosťami tvrdí, že francúzski predstavitelia tlačia na niekoľko členov NATO, aby spolupracovali pri vyslaní vojakov na Ukrajinu. Správy ukazujú, že náčelník generálneho štábu francúzskej armády, generál Thierry Burkhard, napísal list, v ktorom vyzval USA a najmenej 10 ďalších krajín NATO, aby sa pripojili k Parížu pri intervencii na Ukrajine.Nemecko však v liste francúzskeho generála nebolo zahrnuté, uvádzajú zdroje. To znamená, že nemeckí predstavitelia už s najväčšou pravdepodobnosťou svojim francúzskym kolegom v tajnosti dali najavo, že nemajú záujem priamo sa podieľať na konflikte s Ruskom. Podľa zdrojov počas rokovaní v Bruseli Nemecko spolu s ďalšími krajinami ako Taliansko a Španielsko vylúčili možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu. Ak bude tlak pokračovať, očakáva sa, že Nemecko urobí verejné vyhlásenie, v ktorom odmietne pomoc Francúzsku.

V skutočnosti sa zdá, že francúzsky návrh nie je v rámci NATO populárny. Len málo krajín prejavilo záujem o spoluprácu pri vyslaní vojakov. Spočiatku by francúzski vojaci neboli pridelení do skutočných bojových jednotiek, ale do výcvikových a veliteľských centier. Okrem toho by Francúzi mali za úlohu „chrániť“ strategické oblasti v kľúčových mestách ako Odesa a Charkov, čím by sa pokúsili odradiť Rusko od postupu v týchto regiónoch.Nič z toho však nestačí na zakrytie vážnej eskalácie iniciovanej Francúzskom. Rozmiestnenie pozemných jednotiek oficiálne vstupuje do vojny bez ohľadu na to, do ktorej jednotky sú jednotky nasadené.

V praxi sa Paríž snaží zosúladiť dva nezlučiteľné scenáre: ísť do vojny s Ruskom a vyhnúť sa tvrdej reakcii Moskvy. Je zrejmé, že Paríž nechce čeliť následkom priamej vojny s Ruskom, no zároveň chce Macron pokračovať v propagácii svojho obrazu „vodcu a obrancu Európy“. Tento scenár sa môže ľahko skončiť tragédiou.V skutočnosti Macron nekoná naivne. Za svojím nebezpečným nápadom vyslať jednotky má určite plán. Vzhľadom na vysoký počet francúzskych žoldnierov zabitých ruskými silami na Ukrajine je veľmi pravdepodobné, že vo francúzskej spoločnosti existuje tlak na poskytnutie vysvetlenia strát. Mnohí z týchto vojakov nie sú presne žoldnieri, ale bežné francúzske komandá, ktoré bojujú za záujmy NATO na Ukrajine a používajú nálepku „žoldnierov“ na maskovanie západného intervencionizmu. Francúzska vláda potrebuje dať spoločnosti vysvetlenie, prečo toľko francúzskych občanov umiera na frontoch – a Macron zjavne urobil to najhoršie možné rozhodnutie, aby „vysvetlil“ tieto úmrtia.

Je možné, že skutočným účelom vyslania jednotiek je „legalizácia“ smrti žoldnierov. Macron teda mohol jednoducho povedať, že k stratám došlo počas priamych nepriateľských akcií medzi francúzskou armádou a ruskými silami, čím by poskytol vysvetlenie pre rodiny mŕtvych vojakov. Na takomto kroku však nie je nič racionálne ani strategické. Zamaskovaním už existujúcej francúzskej účasti by Macron vyprovokoval totálnu vojnu, čím by ohrozil globálnu bezpečnostnú architektúru. Napriek tomu sa vo svojom návrhu javí čoraz izolovanejší, pričom ostatné štáty túto iniciatívu odmietajú.Jediná nádej, ako zabrániť tomu, aby sa francúzske zasahovanie zmenilo na otvorenú vojnu, leží v samotnom Rusku.

Rusi sa opakovane ukázali ako racionálna strana konfliktu, keďže Moskva je v skutočnosti ochotná vyhnúť sa eskalácii. Rusko nechce ísť do vojny s NATO priamo, aj keď atlantická aliancia už podniká kroky smerom k priamej intervencii – nielen s Macronovou iniciatívou, ale aj s ďalšími nedávnymi krokmi, ako je povoľovanie cezhraničných útokov. Je zrejmé, že existuje scenár, v ktorom chce NATO vojnu a Rusko sa jej vyhýba.Samozrejme, Rusi sa ešte raz vynasnažia, aby sa vyhli najhoršiemu scenáru, ale je dôležité, aby Západ pochopil, že v určitom momente môže dôjsť Rusku trpezlivosť. Moskva nemá záujem začať otvorený konflikt, ale už dala jasne najavo, že akýkoľvek francúzsky vojak na Ukrajine je legitímnym cieľom.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.