O výsledku eurovolieb rozhodli dve veci. Progresívci dokázali oslabiť menšie liberálne strany. Na druhej strane, Ficovi sa nepodarilo okresať Republiku a zobrať jej aspoň tretinu voličov.
Na úvod jedna faktická poznámka: víťazstvo progresívcov je len papierové. A mierne trpké. Menšie opozičné strany síce odstavili, ale s veľkými stratami (v súčte prepadlo viac ako desať percent opozičných hlasov).
Hra PS na predátora dopadla takto: ani vlk sýty, ani ovca celá…
Väčšinu hlasov aj väčšinu nových europoslancov získal národný tábor, respektíve vládne a provládne strany: Smer, Republika, Hlas.
Pokiaľ ide o opozíciu, tá s výnimkou PS vyhorela. Zástupcov v europarlamente budú mať iba progresívci a jeden z ich malých partnerov – KDH. Ostatní sú mimo hry. Z pohľadu PS sú pomery síl a mandátov 7 : 8.
Nafukovanie PS bolo možné len za cenu kolapsu jeho spojencov. Ak sa tieto trendy udržia a potvrdia aj v národných voľbách, Šimečkovi môže hroziť politická izolácia. PS s anemickým KDH na väčšinu nedočiahnu.
Druhým faktorom, ktorý rozhodol o nominálnom víťazstve PS, bola tradične slabá mobilizácia voličov Smeru v eurovoľbách. Fico s tým zrejme rátal, preto skúšal malý trik: obrať o voličov pomerne úspešnú Republiku. Ak by jej vzal tretinu voličov, Smer by tesne predbehol PS.
V parlamentných voľbách 2023 sa to Smeru podarilo. Obsadil priestor v alternatívnych médiách, stiahol na seba národných voličov a Republiku – v prieskumoch dlhodobo silnú – poslal mimo parlamentu.
V eurovoľbách to Fico skúšal opäť. Jeho kľúčové volebné video bolo presne cielené na voličov Republiky. Fico hovoril o útokoch na slobodu slova, o vynucovaní provojnových názorov, o suverénnej politike vlády, o mimovládkach financovaných zo zahraničia, o médiách Georgea Sorosa… Tieto slová adresoval predovšetkým voličom národných strán a špeciálne Republiky, ktorá dosahovala dvojcifernú verejnú podporu.
Podobnú rétoriku mal Fico v deň volieb. V statuse na facebooku kritizoval západné štáty a západnú vojenskú politiku, ktorá povedie k eskalácii napätia s Ruskou federáciou, „ku ktorej určite dôjde“.
Republikánskej stratégii Smeru zodpovedalo aj zloženie jeho volebnej kandidátky. Nových voličov z „alternatívnej scény“ mali pritiahnuť Ľuboš Blaha a Judita Laššáková – jedna z hlavných postáv protipandemického a protivojnového frontu.
Fico asi správne tušil, že bitka o národného voliča medzi Republikou a Smerom rozhodne o víťazovi eurovolieb.
Aj rozhodla. Smer mobilizoval vlastných voličov po atentáte na Roberta Fica. No s voličmi Republiky výraznejšie nepohol. Uhrík zopakoval výsledok kotlebovcov z eurovolieb 2019. Smer nezískal posily z tábora „republikánov“ a skončil druhý za PS.
Malo to aj objektívne dôvody. Hlavnou postavou Smeru počas hospitalizácie premiéra – čiže počas kampane – bol Robert Kaliňák. Keď vstúpil do hry Fico s volebným videom, už bolo neskoro. Zabrať to mohlo skôr na voličov Smeru (možno aj Hlasu) ako na voličov Republiky.
Nominálne teda zvíťazili progresívci. Progresívne médiá už oslavujú, že PS sa konečne presadila ako „silná stredová strana“, ktorá dokáže víťaziť vo voľbách.
Opticky to tak vyzerá. Politicky to však vôbec nesedí. Pretože politickú väčšinu PS a jeho partneri v eurovoľbách 2024 neovládli. Väčšina ostala na strane Smeru a „národných síl“. Dokonca aj vo voľbách do Európskeho parlamentu, čo zvykla byť roky doména odporcov Fica.
Oslavné komentáre progresívnych médií sú dnes trochu out of date. Neaktuálne. O rovných päť rokov.
PS porazilo Smer dvakrát. Raz to bolo v prezidentských voľbách 2019. Krátko nato v eurovoľbách 2019. V oboch prípadoch boli progresívci aj formálnym víťazom, aj reálnym (silnejším na osi partneri verzus rivali).
Po pandémii a vojne na Ukrajine sa však pomery síl výrazne zmenili. Smer a jeho partneri majú väčšinovú verejnú podporu. Tá je navyše krytá zálohami z maďarských strán a z Republiky.
Naopak, progresívci s ich širokými koalíciami sú v menšine. Bolo to tak v parlamentných voľbách 2023, v prezidentských voľbách 2024. A napokon to tak ostáva aj po eurovoľbách 2024.
Zhrnuté a skrátené: PS ako papierový víťaz neporazilo Ficov Smer (ten má spolu s Hlasom rovnaký počet europoslancov). Porazilo svojich partnerov.
A tých najbližších z nich aj dorazilo.
Dag Daniš / Denník Štandard
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.