Atentát na premiéra Roberta Fica zmenil politické priority na Slovensku, čím bola reálne obmedzená aj kampaň k eurovoľbám. Aj ja som mal pripravené viaceré témy, ale jednoducho nedalo sa im venovať v takom rozsahu aký by si dané témy vyžadovali. Preto toto je, veľmi pravdepodobne, jeden z posledných, ak nie posledný komentár k eurovoľbám, keďže od stredy bude moratórium, ktoré síce už stráca svoje opodstatnenie, ale aj tak ho mienim rešpektovať.
Titulok stop aktivistom v Bruseli môže na prvý pohľad znieť, že nasledujúci komentár bude opäť o opozícií, ktorá je plná politických aktivistov a nájsť v nej politika je nemožné. Politikov je radosť kontrolovať, lebo ich klamstvá síce zostávajú klamstvami a podrazy podrazmi, ale politici kritiku buď ignorujú, alebo sa pokúsia na ňu reagovať. Politickí aktivisti a ich fanúšikovia pôsobia ako sekta, o ich pravde sa nediskutuje, a týchto aktivistov nenájdete len na strane skutočnej opozície. Žiaľ, sektársky spôsob vedenia politiky vidno aj v strane, ktorú netreba ani menovať, aby ste ju v “našich” radoch našli.
Vystupujú ako jediní skutoční vlastenci, pričom ich argumenty sú na úrovni detského pieskoviska. Témou pre nich sú “nezmysly z Bruselu”, a teda v europarlamente budú proti hmyzu na tanieri, digitálnemu euru, migrantom, WHO a čo je hlavné pre väčšinu z nich budú natáčať virálne videá, aby všetci na Slovensku videli, aký zvrátený je Brusel. Čo týmito videami reálne ich líder kandidátky zastavil? Nič, teda okrem toho, že v Bruseli si môže ruku podať jedine s kľučkou, navyše ešte hlásajú, že oni sú tak hrdí, že len tak hocikomu ruku nepodajú. (A prečo?) Podanie ruky, aj nepriateľovi, je dobrá cesta na otvorenú diskusiu. Ruku nepodáva Magda Vášáryová, a teda aj oni “skutoční vlastenci”.
Hoci to môže znieť ako prvoplánový útok, tak tento komentár je jeden z tých, o ktorých som rozmýšľal mimoriadne dlho, keďže ide o kritiku do “vlastných radov”, aj keď ja nepatrím do radu žiadneho.
V čase pandémie som bol jedným z tých, ktorí kritizovali opatrenia, bol som jeden z prvých, ak nie prvý, čo zverejnil zoznam poslancov, ktorí hlasovali za zmluvu s USA, ktorú som nazval okupačnou a poslancov, ktorí boli za, som nenazval vlastizradcami, ale vazalmi. Ak by som mal aj 100-tisícovú čítanosť, blížim sa k jej polovici, tak som predurčený na kandidatúru do Bruselu? Podľa mňa nie, lebo medzi pomenovaním a kritikou politických udalostí je mimoriadne vysoký múr, ktorý nevie hocikto preliezť.
A teraz otázka – Čo predurčuje kandidátov tejto strany zastupovať Slovenskú republiku v Bruseli? Interakcia ich videí na sociálnych sieťach? Ktoré sú často kvalitné, ale zároveň nerešpektujú ani možnosť diskusie o ich pravde! Aj Igor Matovič v roku 2010 kritizoval a opisoval udalosti, ktoré sa na Slovensku reálne diali, ale jeho vláda sa do histórie zapíše ako veľký omyl voličov Slovenskej republiky.
Ani digitálne euro, ani nezmysly Bruselu, dnes nie sú témou, teda hlavnou témou, nakoľko súčasní poslanci zmenili pravidlá hry a do Bruselu vtiahli vnútornú politiku Slovenskej republiky, a teda ak sa zhodneme, že momentálne sedí v koalícií to najlepšie, čo sme v septembrových voľbách dokázali zvoliť, tak toto “najlepšie” musí dostať podporu aj z Bruselu nami navolenými europoslancami, ktorí tam veľa vody nenamútia, ale ako vidíme môžu Slovensku a jeho vláde reálne poškodiť.
Stop aktivistom v Bruseli a jedno, na ktorej strane brehu stoja, resp. sa tvária, že stoja, lebo oni ruky nepodávajú, oni točia virálny obsah…
Zdroj: FB profil Roman Martiška
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.