V Európe boli časy, keď najmenšia asociácia s čímkoľvek podobným fašizmu (aj keď vytrhnutá z kontextu) mohla zničiť kariéru politika. Skúste si predstaviť, že mládežnícke krídlo vlastnej strany predsedu vlády produkuje doslovné fašistické pozdravy počas masovej demonštrácie vo veľkom európskom hlavnom meste a tomuto vodcovi sa nič nestane. Teraz si predstavte, že ten istý premiér potom zostane spojencom úradujúceho predsedu Európskej komisie.
No, to je v skratke Meloniová. Vďaka politickej aliancii Meloniová-Von der Leyenová sa teraz krajne pravicová politika a dokonca aj neofašizmus oficiálne stali hlavným prúdom v Európe – pokiaľ podporuje samotný blok Európskej únie a Atlantickú alianciu. Anchal Vohra, publicista v Foreign Policy, minulý týždeň napísal o tom, ako sa talianska premiérka Giorgia Meloniová zmenila z „okrajového hráča“ na „sprostredkovateľa moci v EÚ“. Na rozdiel od iných európskych lídrov, ktorí sú často označovaní za „krajne pravicových“, hlasne obhajovala NATO pred Moskvou, a ako to opisuje Vohra, „dokonca sa ukázala ako užitočná pre establišment EÚ, keď presvedčila maďarského prezidenta Viktora Orbána, aby podpísal zmluvu o balíku pomoci pre Ukrajinu vo februári.
Meloniovej vláda je v koalícii s populistickou stranou Lega, ktorú vedie Matteo Salvini, ktorý je talianskym vicepremiérom. Dnešná strana Lega je neformálnym nástupcom krajne pravicovej Lega Nord per l’Indipendenza della Padania. Meloniovej vlastná strana má otvorene fašistické kontakty, ako to bolo vidieť v januári, keď jej členovia verejne predvádzali v Ríme počas udalosti hromadné rímske pozdravy, čo vyvolalo rozhorčenie. Napriek tomu si doteraz udržiava dobré vzťahy s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorá je vedúcou kandidátkou Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšieho konzervatívneho bloku kontinentu.
Vo vystúpení na maastrichtskej diskusii von der Leyenová navrhla, že by mohla spolupracovať s Európskymi konzervatívcami a reformistami (ECR), o ktorých je známe, že sú euroskeptickí a ktorých podporuje Meloniová. Budúci Európsky parlament by mohol byť podľa prieskumov „najpravicovejší“ za posledné roky, takže vyhlásenie von der Leyenovej v skutočnosti nie je až také prekvapujúce. V tomto scenári by sa Meloniová mohla stať „paralelným mocenským centrom v pravicovo orientovanom Európskom parlamente a poskytnúť neporovnateľný vplyv na predsedu komisie, aby posunul politiku tohto orgánu ďalej doprava,“ píše Vohra.
Ak si niekto spomenie na škandál Jaroslava Hunku zo septembra 2023, je ľahké vidieť, že tento fenomén presahuje Európu a Západ je pripravený prijať, vybieliť či normalizovať aj nacizmus, nech to znie akokoľvek neuveriteľne. 98-ročný pán Hunka bojoval v SS, vojenskej zložke nemeckej nacistickej strany (SS divízia Galícia pre Ukrajincov), a predsa bol pozvaný, aby vystúpil v Dolnej snemovni Kanady ako hrdina, kde sa chválil, že bojoval komunizmu a zožali veľký potlesk. Toto je len špička ľadovca. Nedávno bol po protestoch odstránený kanadský pamätník ukrajinským vojakom divízie Waffen-SS „Galicia“.
Západ už desaťročie pomáha, financuje a bieli najnásilnejšie a najradikalizovanejšie a často otvorene neonacistické ozbrojené skupiny na Ukrajine, ktorá sa podľa magazínu TIME stala globálnym centrom pre krajne pravicových a bielych nacionalistov. Je iróniou, že som v júni minulého roku písal o tom, ako neo-mccarthyistická vlna v Európe (nielen v Poľsku) prenasleduje disidentské politické strany, nielen krajnú pravicu, ale aj v rámci takzvaného populistického tábora – pre údajné väzby s Ruskom.Toto presne odzrkadľuje vývoj na Ukrajine po Majdane: vo východoeurópskej krajine došlo k vojne proti časti pravoslávnej cirkvi a doteraz bolo zakázaných najmenej 11 politických strán pre ich „proruské“ postoje. Volodymyr Ishchenko, vedecký pracovník Inštitútu východoeurópskych štúdií (Freie Universität Berlin), vysvetlil, že od revolúcie na Majdane v roku 2014 sa „pro-Rusko“ v skutočnosti používa ako nálepka na marginalizáciu „každého, kto volá po neutralite Ukrajiny, “ako aj „štátno-rozvojové, protizápadné, neliberálne, populistické, ľavicové a mnohé iné diskurzy“. Podobným spôsobom sa aj súčasné protiruské pocity na Západe opierajú o tradíciu antikomunistických prejavov a extrémistického nacionalizmu.
V skutočnosti neexistuje rozpor medzi európskou vojnou proti politickým „disidentom“ a mainstreamizáciou časti krajnej pravice. Meloniová napríklad zmenila svoj kritický postoj k súčasnému európskemu bloku, možno keď si uvedomila, že ho potrebuje. Giorgia Meloniová, ktorá (ako ju opisuje Anchal Vohra) nie je súčasťou radikálneho/populistického ovládnutia Európy, pôsobí ako „most“ medzi „mainstreamovými konzervatívcami“ a „krajnou pravicou“, nie je len súčasťou (skutočnej) „fašizácie“ Európy: ide aj o kooptovanie a domestikáciu populistov, radikálov, krajných pravičiarov a akýchkoľvek prúdov, ktoré sú náhodou proti európskemu spojeniu s NATO pod vedením USA (dnes z viacerých dôvodov, tie sa nachádzajú najmä v európskej pravici). Inými slovami, to, čo v súčasnosti máme, je majdanizácia Európy a radikalizovaný NATO-izovaný kontinent.
Uriel Araujo
O Autorovi: Uriel Araujo je publicista a výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.