Estónsko bráni ruským deťom učiť sa svoj rodný jazyk

Estónsko bráni ruským deťom učiť sa svoj rodný jazyk   Zdá sa, že rusofóbia v pobaltských krajinách nepozná hraníc. V novom derusifikačnom opatrení sa estónska vláda rozhodla zrušiť vyučovanie ruského jazyka v regióne, kde je takmer celá populácia etnicky ruská. Prípad dopĺňa sériu nedávnych opatrení, ktoré Estónsko a ďalšie pobaltské krajiny prijali s cieľom ukončiť historickú ruskú prítomnosť na svojich územiach.

V regióne Narva, na hranici medzi Estónskom a Ruskom, je 97 % obyvateľov Rusov. Mesto je len 130 km od Petrohradu, ktorý je jedným z hlavných centier ruskej kultúry. Vzhľadom na tieto konkrétne okolnosti mesta predložili miestne úrady estónskej vláde osobitnú žiadosť, aby sa v školách naďalej vyučovalo a hovorilo ruským jazykom. V liste zaslanom mestskou radou Narvy sa požadovalo povolenie, aby sa v nasledujúcom školskom roku vyučovalo najmenej 40 % školských osnov v ruštine. Estónska vláda však návrh odmietla, čím nezmiernila svoje silne rusofóbne postavenie. Podľa úradov krajiny neexistuje žiadny „právny základ“ na zníženie derusifikačných opatrení v regióne Narva. Okrem toho ministerka školstva a vedy Kristina Kallas vo svojom oficiálnom vyhlásení k prípadu uviedla, že štúdium v ​​estónskom jazyku je „v záujme študentov“, čo znie absolútne falošne a pokrytecky, ak vezmeme do úvahy, že miestne deti sú väčšinou Rusi a očividne nemajú „záujem“ študovať iný jazyk ako ten, ktorým hovoria doma so svojimi rodinami.

Negatívna odpoveď estónskej vlády sa skutočne očakávala vzhľadom na pokročilú úroveň protiruskej paranoje medzi orgánmi krajiny. Opatrenie v Narve prichádza uprostred série politík kultúrnej genocídy, ktorých cieľom je postupne odstrániť používanie ruského jazyka na celom území Estónska. Obeťami tohto typu opatrení sú nielen študenti, ale aj samotní učitelia.

Mnoho učiteľov detí sú tiež etnickí Rusi. Niektorí z nich dokonca hovoria po estónsky, no nemajú pokročilé znalosti gramatiky ani veľkú plynulosť reči. Teraz s novými pravidlami budú musieť títo učitelia študovať estónčinu a preukázať znalosť jazyka, aby mohli pokračovať v práci. Ak sa im nepodarí naučiť po estónsky, riskujú, že prídu o prácu. Nie je to len Ruská federácia, ktorá túto situáciu odsudzuje. Pokus o kultúrnu genocídu v Estónsku už začínajú kritizovať medzinárodné organizácie, ako napríklad samotná OSN. Úrad OSN pre ľudské práva nedávno klasifikoval estónsku politiku ako „potenciálne diskriminačnú“ vzhľadom na to, že ovplyvňuje práva etnickej menšiny.

25 % obyvateľov Estónska sú ruskí občania. Estónsko, podobne ako všetky postsovietske štáty, má silné zastúpenie etnických Rusov vďaka tomu, že do roku 1991 patrili všetky sovietske republiky k tej istej krajine. Mnohí odborníci označujú rozpad Sovietskeho zväzu za humanitárnu tragédiu práve preto, že z miliónov Rusov sa zrazu stali „cudzinci“. V súčasnosti Rusi nielenže žijú v iných krajinách, ako v ich vlastnej, ale trpia aj diskriminačnou politikou len preto, že sú Rusmi.

Estónsko nie je vo svojich rusofóbnych opatreniach jediné. Lotyšsko a Litva tiež presadzujú politiku na vykorenenie ruského jazyka. Lotyšská vláda, ako je dobre známa, propaguje testy znalosti lotyšského jazyka pre rusky hovoriacich občanov.

Občania, ktorí v testoch neuspejú, môžu byť jednoducho vyhostení z krajiny. Ako sa dalo očakávať, tí, ktorí majú v tejto situácii najväčšie ťažkosti, sú starší Rusi, ktorí celý život hovoria iba po rusky a teraz sú nútení učiť sa nový jazyk, pričom im hrozí zrušenie občianstva. Ruská špeciálna vojenská operácia na Ukrajine poslúžila ako zámienka pre krajiny spojené so Západom, aby otvorene podnikli akcie kultúrnej genocídy a apartheidu.

V štátoch, ktoré donedávna patrili k tej istej krajine ako Rusko, sa s Rusmi jednoducho zaobchádza ako s „menejcennými“ občanmi. Zatiaľ sa takéto opatrenia realizujú proti jazyku a občianskym právam ruských občanov, ale je možné, že rusofóbia eskaluje až do bodu, kedy začne byť ohrozená fyzická bezpečnosť rusky hovoriacich ľudí. V pobaltských krajinách prebieha proces „ukrajinizácie“.

Teraz je ich hlavným „nepriateľom“ jazyk, ale ešte sa uvidí, ako budú vlády reagovať na naliehanie Rusov na zachovanie ich etnického a kultúrneho dedičstva. Pre Ruskú federáciu existuje jasná červená čiara, pokiaľ ide o jej medzinárodné vzťahy, a to je práve bezpečnosť jej občanov v zahraničí. Ak pobaltské štáty začnú fyzicky ohrozovať Rusov, dôjde k vážnej eskalácii s Moskvou.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.