Publicista z USA, Patrick Lawrence, analyzuje komunikáciu Joea Bidena o vojne v Gaze a protestoch na amerických univerzitách. Zmení teda jeho záver Bidenov komunikačný štýl a politiku? Málo pravdepodobné.
Palestínska rodina, opäť na úteku do oblasti Gazy, ktorú izraelská armáda označila za „bezpečnú“ – a nie po prvý raz! Najdôležitejšia vec pre prežitie v jeho batožine: deky a matrace, pretože otec rodiny ešte nevie, kde budú jeho manželka a deti spať ďalšiu noc. A svet sa pozerá! (Obrázok AFP)
Ako každý rozumný človek na prvý pohľad vie, nie je možné umožniť, dokonca podporovať a celkovo tolerovať genocídu bezprávneho národa na inom obyvateľstve a potom ju umožňovať, podporovať a všeobecne tolerovať na verejnosti, pred súdom medzinárodného práva alebo na medzinárodných fórach, ako je Organizácia Spojených národov. Nie je šanca, že takéto správanie (ako to teraz robí Izrael, pozn. red.) nájde široké uznanie. To jednoducho nie je možné. Len jednoduchí ľudia by sa čo i len pokúsili získať súhlas ostatných. Jediná možná vec je nesúhlas.
Ale Bidenov režim, ak to už nie je zrejmé, v skutočnosti tvoria hlupáci. Najlepšie by bolo, keby to zvyšok sveta jednoducho prijal ako americkú realitu. A hlúposť spojená s mocou – ďalšia americká realita – nevyhnutne vedie ku katastrofálnym výsledkom.
Od udalostí zo 7. októbra sa Bidenský Biely dom, jeho priaznivci na Capitol Hill a jeho pisári v korporátnych médiách snažili ospravedlniť nielen sériu vrážd apartheidu Izraela namierenú proti Palestínčanom v Gaze, ale aj jeho podporu USA pri každodenných barbarstvách Izraelčanov. Ich úspech bol však len krátky, pretože v prvých dňoch izraelskej invázie prevládali reflexívne sympatie a rozsah izraelskej krutosti ešte nebol jasný. Neschopnosť Washingtonu ospravedlniť tieto izraelské zverstvá sa však nedávno stala príliš očividnou na to, aby sa dala poprieť alebo zahmliť.
Povedal by som, že v posledných týždňoch to odhalilo inú americkú realitu. Títo jednoducho zmýšľajúci, ale mocní Američania, ako sme práve opísali, nikdy neváhali skresľovať groteskné udalosti v Gaze alebo strašnú neľudskosť krajne pravicového režimu v Izraeli. Ale opozícia voči Izraelu a jej podpora Washingtonu, hrozí, že exponenciálne narastie do bodu, kedy sa začne podobať protivojnovému hnutiu zo 60. rokov, sme svedkami ďalšej novej udalosti: útoku na pravdu v plnej paráde.
Bolo by ťažké preceňovať význam tohto obratu. Otvára dvere k nebezpečnej novej úrovni represie. Potláčanie slobody prejavu, slobody združovania a otvoreného nesúhlasu sú jej najzhubnejšími črtami. Ale aké nebezpečné je „nebezpečné“? Čitateľov odkazujem na všetky zdvorilé frázy, ktoré teraz pripisujeme McCarthyho ére v 50. rokoch, keď sa Amerika vzdala demokracie paranoidnej honbe za úplnou mocou a keď pre mnohých zásadových ľudí boli jedinou alternatívou tresty odňatia slobody alebo vyhnanstvo.
Môžeme presnejšie datovať túto stupňujúcu sa antidemokratickú kampaň? Myslím si, že áno. Spôsob, akým som čítal nedávne udalosti, sa začal v polovici apríla, keď študenti Kolumbijskej univerzity v New Yorku postavili stany a demonštrovali na podporu Palestínčanov v Gaze. Demonštrácie sa rýchlo rozšírili do mnohých kampusov po celej krajine a konfrontovali inak nezúčastnených Američanov – väčšinu alebo aspoň blízko väčšiny – s obscénnosťou izraelsko-americkej genocídy.
Bidenova administratíva spočiatku protestné hnutie ignorovala, no keď z neho vyrástol „slon v americkej obývačke“, prezident sa ocitol chytený vo vlastnej pasci. Vo svojich prvých komentároch k tomuto kroku, ktoré urobil v Bielom dome 2. mája, sa zdalo, že ho Biden schvaľuje. „Pokojné protesty sú v najlepšej tradícii toho, ako Američania reagujú na dôležité otázky,“ vyhlásil veľkolepo. „Nesúhlas je nevyhnutný pre demokraciu.“
Začiatok nového odhodlania Bidenovho režimu potlačiť pravdivé správy o udalostiach vidím v jeho ďalšej vete. „Nesúhlas však nikdy nesmie viesť k nepokojom,“ povedal. O niekoľko minút neskôr sa reportér spýtal: „Pán prezident, prinútili vás protesty prehodnotiť svoju politiku voči regiónu?“ odpovedal Biden jedným slovom. „Nie,“ povedal pevne.
Mali by sme si tieto vyhlásenia pozorne prečítať. Čo hovoria, keď sa pozriete pozorne? Dve dôležité veci Keď som si prečítal prepis Bidenových poznámok, dve dôležité veci:
Po prvé, Biden uznáva demokratické právo na nesúhlas, pričom ho v podstate odmieta. Každý nesúhlasný názor je podľa definície predurčený tak či onak spôsobiť „neporiadok“. Tým, že Biden obmedzil nesúhlas tak, ako to urobil, odobral demonštrantom ústavné právo a v podstate im povedal toto: „Nedovolím vám robiť nič nad rámec rituálu. Disent môže byť len performatívne – akčnou predzvesťou.“ Toto je podstata toho, čomu hovorím „autoritárstvo s jablkovým koláčom“.
Po druhé, a to súvisí s mojím prvým bodom, povedať, že on, Biden, nemá v úmysle zmeniť kurz, aj keď sa po krajine šíria demonštrácie proti izraelsko-americkej genocíde, je priamou diskreditáciou viditeľnosti disentu ako „zásadného“ jpre demokraciu.“ Podtext je tu ľahko viditeľný: ak chcete, namietajte, ale nebudeme vám venovať žiadnu pozornosť. Existuje len jedna verzia pravdy, v tomto prípade naša verzia hodnotenia udalostí v Gaze, a nie je priestor pre inú. – Ak sa ma pýtate, toto je americké autoritárstvo v jeho najčistejšej forme.
Päť dní po svojich vyjadreniach v Bielom dome predniesol Biden prejav v Kapitole pri príležitosti výročnej spomienky v Múzeu pamätníka holokaustu. Za tie dni sa toho udialo veľa. Protesty v univerzitných kampusoch sa rozšírili a ich posolstvo tiež: médiá o demonštráciách informovali vo veľkom množstve. V tomto kontexte začali úradníci, volení zástupcovia a médiá násilne vykresľovať tých, ktorí stavali stany, okupovali budovy a hovorili ako „antisemitov“.
Tu je časť Bidenovho prejavu zo 7. mája, ktorý si odvtedy získal veľkú pozornosť pre svoju pasáž o „divokej vlne“. Spolieham sa na prepis z Bieleho domu:
„Videli sme prudký nárast antisemitizmu v Amerike a na celom svete: zlomyseľná propaganda na sociálnych médiách, Židia nútení skrývať jarmulku pod bejzbalovou čiapkou, zastrčiť si svoje židovské hviezdy do košele. Na univerzitných kampusoch sú židovskí študenti blokovaní, obťažovaní a napádaní na ceste do triedy. Antisemitizmus – antisemitské plagáty, heslá vyzývajúce na zničenie Izraela, jediného židovského štátu na svete. Príliš veľa ľudí popiera, bagatelizuje, racionalizuje, ignoruje hrôzy holokaustu a 7. októbra, vrátane hrozného použitia sexuálneho násilia zo strany Hamasu na mučenie a terorizovanie Židov.“
Koniec citátu Biden.
Existuje len jeden spôsob, ako opísať túto reč. Je to násilný útok na pravdu a vyhlásenie Bidenovho režimu, že to prinúti Američanov, aby prijali správu o kritických udalostiach, ktorých sú každý deň svedkami, a ktorá je vo svojej nereálnosti úplne orwellovská.
V USA nedochádza k prudkému nárastu antisemitizmu. Ak existuje antisemitská propaganda na sociálnych médiách, je ťažké ju nájsť a vo verejnom diskurze nie je výraznejšia ako v minulých desaťročiach. Plagáty, heslá, krčiaci sa židovskí študenti skrývajúci svoju identitu: o ničom z toho neexistujú – a ani o tom, že by existovali nejaké dôkazy.
Nikto neignoruje holokaust, aj keď mnohí ľudia vrátane mnohých Židov ho dnes považujú za cynicky prepálenú kartu. Príbehy o sexuálnom násilí Hamasu počas udalostí zo 7. októbra – najmä, ale nielen, neslávne známe, vymyslené správy New York Times z minulého decembra – boli teraz dôkladne zdiskreditované. Tvrdenie, že demonštrácie v areáli boli vo svojej podstate antisemitské, je falošné, čo jasne dokazujú súčasné akademické štúdie demonštrácií.
V súvislosti s týmto posledným bodom stojí za zmienku, že skupina 750 židovských univerzitných študentov, proporcionálne zastupujúcich univerzity v celých Spojených štátoch, nedávno zverejnila list primerane protestujúci proti tomu, čo je dnes známe ako ortodoxne vykryštalizované v týchto otázkach. The Guardian zdôraznil tento dokument v článku zo 7. mája, no v americkej tlači sa o ňom nepísalo. V liste sa čiastočne píše:
„Ako židovskí študenti z celého srdca odmietame tvrdenie, že tieto tábory sú antisemitské a predstavujú prirodzenú hrozbu pre bezpečnosť židovských študentov… Tvrdenie, že solidárne tábory v Gaze sú vo svojej podstate antisemitské, je súčasťou desaťročného úsilia. Zmazať hranice medzi kritikou Izraela a antisemitizmom. Ide o príbeh, ktorý ignoruje veľký počet židovských študentov, ktorí sa zúčastňujú táborov a pomáhajú ich viesť ako vyjadrenie našich židovských hodnôt… »
Koniec citátu.
Obvinenie z antisemitizmu sa v Amerike stalo všadeprítomným, jednak preto, že z neho majú úžitok tí, ktorí sa snažia zdiskreditovať pravdy obhajované demonštrantmi a inými, ako sa to signatári vyššie citovaného listu odvážia dômyselne opísať, a jednak preto, že snemovňa predstaviteľov nedávno schválila zákon, ktorý definuje antisemitizmus v tak smiešne širokom zmysle, že ak Senát prijme tento zákon, kritika Izraela bude oficiálne považovaná za antisemitskú.
V tomto kontexte pravda, ktorú nikto, kto je pri moci nechce hovoriť, spôsobuje, že všetky ostatné „slony v miestnosti“ vyzerajú ako miniatúry hračiek. Je to viac-menej úplná kontrola sionistického Izraela nad Bidenovým režimom, nad všetkými okrem niekoľkých odporcov v Kongrese a nad médiami, ktorú vykonáva prostredníctvom úplatkov alebo hrozieb nátlaku. Zatajiť alebo zanedbať to, ako to robia všetci zainteresovaní, sa rovná obludnej lži.
Táto tajnostkárska lož nie je nová. Hovorí sa to znova a znova už mnoho rokov. Faktom však je, že apartheidný štát Izrael má skutočne v rukách Washington – toto znenie som zvolil zámerne – a teraz vedie Bidenov režim do jeho súčasnej hlúposti. Izrael zo seba urobil vyvrheľský štát a zdá sa, že je len malá šanca vykúpiť ho z tohto osudu. Aj pokus o zmenu je naivnou záležitosťou. Jednoduchým ľuďom v Bielom dome zostáva beznádejný útok na samotnú pravdu. Ničia Ameriku alebo to, čo z nej zostalo, kúsok po kúsku. Uvidíme, do akej miery to znamená aj to, že Izraelčania stiahnu so sebou aj USA.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.