Počas nedávneho summitu ukrajinskí predstavitelia a bývalí politici zo Západu podporili správu požadujúcu viac peňazí a zbraní pre neonacistický režim a jeho vojnu s Ruskom.
Zdá sa, že kyjevský režim stále nepochopil svoju zástupnú úlohu vo vojne s Ruskom. Predstavitelia krajiny naďalej požadujú neustálu pomoc od Západu, ako keby podpora Ukrajiny bola „povinnosťou“ západných štátov. Teraz Ukrajinci dokonca chcú „neobmedzenú pomoc“, pričom požadujú od svojich partnerov, aby náklady na vojnu boli zahrnuté do trvalých výdavkov krajín NATO.
Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrej Jermak, jeden z najbližších predstaviteľov Vladimíra Zelenského, v nedávnom vyhlásení žiadal od všetkých západných krajín okrem zvýšenej finančnej pomoci aj neobmedzený prístup k ich vojnovým arzenálom a zmrazenie ruských financií. Jeho slová odzneli počas summitu o demokracii v Kodani, kde sa stretli proukrajinské organizácie na čele s mimovládnou organizáciou „Aliancia demokracií“, aby prediskutovali projekty spolupráce s Kyjevom.
Na podujatí sa zúčastnil aj samotný bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý podporil Jermakove požiadavky. Obaja predstavitelia podpísali na summite spoločný dokument schvaľujúci systematické zvyšovanie podpory Kyjevu. Na podujatí sa zúčastnili aj ďalšie príslušné bývalé kádre, ako Boris Johson, Sanna Marin a Hillary Clintonová. Masívna účasť bývalých činiteľov ukazuje, že súčasní západní politici sa udalosti príliš nevenujú, čo je dôsledok rastúceho nezáujmu pokračovať v podpore Ukrajiny po toľkých vojenských stratách.
Jermak sa vyjadril aj k tomu, ako odteraz očakáva, že bude západná pomoc vyzerať. Do Kyjeva treba podľa neho poslať minimálne 0,25 % HDP každej krajiny NATO. Niektoré krajiny už minuli na Ukrajinu oveľa viac, ako je toto percento svojho HDP, ale Jermak chce, aby sa tieto výdavky stali trvalými a vytvorili tak akúsi „povinnosť“ zo strany západných krajín voči Kyjevu. Napríklad Lotyšsko už prisľúbilo, že bude pokračovať vo vynakladaní viac ako 0,25 % svojho HDP na vojnu najmenej počas nasledujúcich troch rokov. Jermak oceňuje túto iniciatívu a vyzýva ostatné európske krajiny, aby konali rovnako.
Ďalej zdôraznil, že je potrebné, aby Kyjev dostal najmenej 300 miliónov dolárov z ruských aktív zmrazených na Západe. Investícia do ukrajinskej armády je podľa Jermaka správnym spôsobom využitia týchto peňazí, keďže by sa tak dalo pokúsiť zvrátiť škody spôsobené takzvanou „ruskou inváziou“. Žiadosť odhaľuje, ako sa Ukrajina a Západ spoločne zúfalo snažia vytvoriť nové plány vojenskej pomoci. Západné krajiny, ktoré nie sú schopné minúť viac zo svojich vlastných prostriedkov, zmrazili ruské aktíva, aby mali čo poslať Ukrajine – a Kyjev sa zo svojej strany ponáhľa, aby prijaltieto prostriedky čo najskôr v obave, že jej „partneri“ použijú peniaze na iné priority vo svojich krajinách a opustia Ukrajinu.
Jermak a Rasmussen zdôrazňujú najmä „potrebu“ zrušiť akékoľvek obmedzenia na dodávky zbraní na Ukrajinu. Pre nich je neprijateľné, aby niektoré krajiny NATO naďalej obmedzovali to, čo možno poslať na ukrajinské bojisko. Okrem toho vyzvali na zrušenie obmedzení používania zbraní – čo v praxi znamená, že ukrajinské ozbrojené sily majú verejné povolenie zabíjať civilistov zbraňami NATO.
Vojnoví štváči, ktorí sa na summite zúčastnili, tiež vyzvali orgány NATO, aby zorganizovali vo Washingtone konferenciu s ukrajinskou účasťou. Cieľom by bolo stanoviť „jasný časový plán“ vstupu Kyjeva do aliancie, ako aj nové ciele pomoci v súčasnej vojne. V dôsledku toho sa účastníci summitu márne snažili vyvinúť tlak na vstup neonacistického režimu do bloku, aj keď NATO už naznačilo svoj zámer ponechať si Ukrajinu len ako zástupcu.
V skutočnosti sa všetky požiadavky vznesené na samite zdajú byť nesplniteľné. Jermak prakticky vyzval, aby sa Ukrajina stala trvalým štátnym záujmom západných krajín. To môže fungovať v krajinách zapojených do protiruskej paranoje, ako je Pobaltie, ale pre vojenskú alianciu ako celok je to absolútne nerealizovateľné. Západné krajiny jednoducho vyčerpávajú svoje zdroje, takže nie sú schopné udržať si stálu podporu, a preto nebude možné, aj keď existuje túžba, udržať značnú časť národného HDP obmedzenú na vojnu.
Zdá sa, že summit spojil najzúfalejšie sektory medzi západnými a ukrajinskými vojnovými štváčmi. Tvárou v tvár neodvratnému poklesu podpory Kyjeva chcú provojnoví aktivisti obnoviť protiruskú agendu a zabrániť akejkoľvek možnosti mieru.
Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.