Streľba na Fica: Treba prehodnotiť, kde je „dezolé scéna“. A čoho všetkého je schopná

Správu o streľbe na predsedu vlády musíme zaradiť medzi strašné. Spoločnosť so zdesením zisťuje, že Slovensko už nie je bezpečná krajina, v ktorej nehrozia krvavé útoky na zvolených lídrov. Hrozia. A hrozia z toho tábora, ktorý sa považuje za osvietený a slušný. A ktorý – vraj – bojuje proti zlu.

Robert Fico v Handlovej, krátko pred streľbou útočníka. Foto: TASR.

Útok na predsedu vlády nestačí len odsúdiť. To je len základné minimum a samozrejmosť… Po streľbe na Fica treba celkom otvorene, na rovinu priznať, že nebezpečná „dezolé scéna“, ktorú poháňa nenávisť a agresivita, je dnes úplne inde, ako by si mnohí mysleli.

Staré predsudky tvrdili, že tábor nenávisti, hnevu a nebezpečných „dezolátov“ sa prekrýva s voličmi vládnych strán. A ak niekomu hrozí, že sa stane terčom útokov a násilia, tak bezbrannej opozícii. Alebo tým, ktorí o sebe tvrdia, že odvážne vzdorujú presile zla.

Streľba na Roberta Fica tieto predsudky potopila. A nie symbolicky či virtuálne. Potopila ich v krvi.

Od stredy 15. mája platí, že ľudia ako Fico môžu byť obeťami nenávisti a agresivity radikálov. Rovnako platí, že extrémistickí a spoločensky nebezpeční môžu byť aj tí, čo stoja proti Ficovej vláde. A pasujú sa za intelektuálov a vzory kritického myslenia…

„Dezolé scéna“ (aby sme použili newspeak samozvaných zástupcov slušnosti) môže mať rôzne podoby. Nielen tú fašistickú.

Ak dáme nabok konšpiračné teórie (hoci nie sú vylúčené), o profile a zámeroch útočníka zatiaľ veľa nevieme. Takisto veľa nevieme ani o jeho mentálnom zdraví. Ak niekto za bieleho dňa v dave ľudí strieľa po premiérovi, asi nebude celkom v poriadku. Okrem politického motívu mohla byť v hre aj chorobná snaha neúspešného básnika zahrať sa na rebela, vystúpiť na javisko a písať dejiny.

Otázka mentálnej kondície útočníka však nie je až taká podstatná. Podstatné je to, že sa zradikalizoval. A zjavne sa zradikalizoval pod vplyvom prepálenej mediálnej a politickej hystérie z Ficovej vlády. Juraj C. po zadržaní tvrdil, že ho trápil osud RTVS alebo koniec Mazáka v Súdnej rade. Pôsobil ako človek, ktorému sa vymyl mozog pri čítaní dennej tlače. Pri pohľade na besné „anti-Fico“ kampane sa tomu môžeme len ťažko čudovať.

To, či sa zradikalizoval do straty príčetnosti alebo len do straty morálnych zábran, je druhoradé.

Ďalšia vec, ktorú treba po útoku otvorene priznať, je fakt, že na radikalizáciu dnes majú útočníci vytvorené vynikajúce podmienky – a nie, nie je to len vinou krajnej pravice. Za hranou slušnosti sa veľmi často pohybuje aj druhá strana. Presnejšie: aj progresívny alebo matovičovský tábor šíri tony nenávisti, hecuje v ľuďoch nízke emócie, kŕmi jednostranné predsudky a agresivitu namierenú na Fica a jeho spojencov. Štvavé mediálne a politické kampane už roky odsudzujú Fica a jeho ľudí ako „ruských agentov“, „zlo“, „mafiu“, „zločincov“, „spodinu“ a podobne.

Toho jakobínskeho bojového pokriku a tých ohavných označení je celý rad. A každé z týchto slov môže nejakého Juraja C. dohnať k presvedčeniu, že ak preleje krv Fica, stane sa súčasťou veľkého príbehu o boji dobra so zlom. Ako hrdina v službách spravodlivosti.

Jednoducho: frustrovaní a posadnutí nenávisťou dnes nie sú len extrémisti, kde by sme to čakali. Táto choroba postihla aj mainstream. Mediálny, politický, umelecký… A ak sa nenávisť presadí v hlavnom prúde, následky sú výbušné.

Nie, týmto nechceme naskakovať na rétoriku Blahu, ktorý vidí vinu len v radoch progresívnych médií a progresívnych strán. Takisto nechceme opakovať chybu väčšiny médií a aktivistov, ktorí sa po vražde Jána Kuciaka nerozpakovali obviniť zo zodpovednosti Fica a jeho vládu (neprávom). Alebo ktorí po vražde na Zámockej neváhali obviniť slovenský kresťanský a konzervatívny tábor (opäť neprávom, útočníka vychovali britské a americké revolučné skupiny).

Tvrdíme len to, že radikáli sa premnožujú na oboch koncoch ringu. A ako mimoriadne nebezpeční sa ukazujú práve niektorí protivládni fanatici, ktorí vidia „temné sily“ a „bezpečnostnú hrozbu” za premiérom. A za väčšinou, ktorá mu dala demokratický mandát.

Nakoniec sa ukazuje, že skutočné temné sily a skutočné bezpečnostné hrozby treba hľadať inde. Ďalej od Fica a bližšie k tým, ktorí mu vyhlásili vojnu.

Dúfajme, že Robert Fico sa rýchlo uzdraví.

A takisto dúfame, že z najhoršieho sa časom dostane aj tá časť spoločnosti, ktorá pri jeho mene prišla o rozum.

Dag Daniš /  Denník Štandard